|
Po teroristických útokoch na letisko a metro v Bruseli sme sedeli na káve so Slovenkou, ktorá v belgickom hlavnom meste žije. Rozprávala mi, že sa na druhý deň chystala domov na Slovensko a potrebovala ešte kúpiť darčeky. Po útokoch si netrúfla nakupovať vo veľkom nákupnom centre a tak navštívila iba pár malých obchodíkov, aby domov neprišla s prázdnymi rukami.
Teroristi, osamelí šialenci či politickí fanatici útočili vždy, ale nikdy tak systematicky nemenili náš bežný život. Nikdy tak nepôsobili na naše každodenné plány a rozhodnutia. Dnes rozmýšľame, či pôjdeme nakúpiť do veľkého nákupného centra, či pošleme syna alebo dcéru na diskotéku alebo ich pustíme na koncert. Nikdy sme tak intenzívne neriešili, či na dovolenku poletíme alebo pre lepší pocit pôjdeme autom. Od včera budeme uvažovať aj o tom, či si pôjdeme pozrieť nejaký ohňostroj, ako to urobili ľudia vo francúzskom Nice a už sa z osláv francúzskeho štátneho sviatku nevrátili.
Dnes budeme celý deň pozerať neľudské zábery a fotografie a počúvať nepochopiteľné príbehy strachu, chaosu a smútku. Budú sa v nás miešať emócie strachu i hnevu, bezmocnosti i zúrivosti.
A keď emócie opadnú, každý z nás si bude musieť premyslieť, či môže byť odpoveďou na teror strach vstať ráno z postele a robiť veci po starom. Pretože jasná odpoveď na to nie je, ak pri tom, čo i len na chvíľu, budete myslieť na svoje deti, rodičov či blízkych.
Ohňostroj v Nice mal osláviť Dobytie Bastily a začiatok Veľkej francúzskej revolúcie, ktorá zmenila pomery vo Francúzsku i v Európe. Preto zo všetkých emócií, ktoré nás dnes prevalcujú, by sme mali potlačiť strach a nenávisť. Strach, pretože nás ochromuje zmeniť pomery, v ktorých žijeme. A nenávisť preto, že plodí len ďalšiu nenávisť. A tá je najsilnejšou zbraňou útočníkov. Sú takí silní, pretože na rozdiel od nás, oni nemajú čo stratiť. A tento pocit zväčša máte, len keď je najsilnejšou emóciou vo vašom živote nenávisť k všetkému a všetkým.
Prečítajte si aj Ako žiť so strachom?
