Stretávame sa málo. Lebo jedna žije v Toronte, ďalšia v Texase. Ďalšia má malé dieťa a ďalšia má tri deti. Ale, keď sa po rokoch vidíme, či po mesiacoch čítame svoje maily, mám pocit, že neprešiel ani deň, čo sme spolu boli naposledy. Sú to priateľky z detstva, s ktorými som vyrástla a prežila prvé veľké životné udalosti.

Včera jedna z nich oslavovala 40. Je krásna a úspešná. Starala sa o investície vo veľkej firme. Dnes je mamou dvoch malých detí a je spokojná. V jej živote prišlo materstvo neskôr, ako v mojom, teraz so mnou zdieľa prvé kroky a pády svojich detí a ja ju s láskou vypočujem. Mám odstup a viem jej povedať, z čoho si nerobiť ťažkú hlavu, kvôli čomu sa netrápiť, aj to, že plakať od únavy je niekedy na mieste.

Ďalšia z nich mi písala včera mail. O pár týždňov príde z Toronta. Keď mi napísala, mala som pocit, že máme znova 20 rokov. V našej komunikácii sa nič nezmenilo. Keď sme boli malé, žili sme vedľa seba. Naše detské izby delila jedna stena a vedeli sme o sebe všetko. Také puto sa jednoducho nedá pretrhnúť. Neviem sa dočkať, kedy si sadneme na kávu a začneme tam, kde sme pred rokom skončili.

Ďalšia úžasná bytosť a výnimočná žena sa ozvala po viac ako roku. Má tri deti a zvláda ich úžasne. Čo už zvláda menej, je manželstvo. Rozhodla sa postaviť k tomu čelom a otvorene hovorí o sebe, aj o svojej situácii. Neľutuje sa ani na chvíľu. Hľadá najlepšie riešenie pre seba, pre deti a pre ich rodinu. Po celý čas ju obdivujem, aká je pokojná a vyrovnaná. Hovoríme aj o tom, aké to je celé náročné, ale lúčime sa radostne a s úsmevom. Ten k nej vždy patril.

Ženy okolo 40. Výnimočné bytosti, ktoré majú niečo odžité a majú v sebe istú múdrosť. Už vedia, čo je to bezsenná noc, prekonali detské choroby, aj ťažké situácie. Vybudovali si kariéry, veľa získali, aj stratili. Sme vo veku, kedy je život naozaj krásny, lebo sme ešte dosť mladé na to, aby sme si ho užívali, ale už dosť staré na to, aby sme vedeli ako.

Jedno máme všetky spoločné. Vieme, čo chceme a ideme za tým, čo je pre nás najlepšie. Rozumieme si. A keď náhodou nezvládame búrku v sebe, máme jedna druhú. Niekedy na konci sveta a niekedy celkom blízko. Lebo priateľstvo nedelia kilometre a míle. Spájajú ho chvíle, ktoré si navždy pamätáte.