|
Keď tento stĺpček uzrie svetlo sveta, bude piatok. Dovtedy prežijeme ešte kadečo. Dovtedy sa k nám dostane množstvo dobrých aj zlých správ, dovtedy sa stokrát nahneváme, potešíme.
Podstata však zostane. V každom jednom z nás. Myslíme na utečencov, myslíme na imigrantov. Niekto plný súcitu, iný plný strachu. Nevidel, nebol, nezažil. Avšak... niekto i plný nenávisti.
Jedna moja kamarátka z fb si v kaderníctve vypočula takýto rozhovor: No chválabohu, že umreli. Aspoň ich bude o sedemdesiat menej.
Hm. Hoci sme po 89 hranice otvorili, nie každý cestuje. Niekto nemá záujem, niekto nemá peniaze, niekto si radšej po celý rok kupuje cigarety a alkohol.. .Čo tam po dobrodružstve, spoznávaní iných kultúr. Ľudia, ktorí navštívili arabské krajiny, pozerajú na tento svet celkom inými očami. Vedia, že všetci v nich nie sú agresívni, vedia, že muži sa usmievajú, starajú sa o svoje rodiny, nepijú, že dokážu vytvoriť atmosféru tak neopakovateľnú. A aká majú architektúru! A akú majú gastronómiu! A dizajny! Do ich krajín sa s radosťou vraciame znovu a znovu.
Chápem strach niektorých. Nechápem však surovosť, bezcitnosť. Hoci by Slovensko podľa ústavy malo byť krajinou laikov, teda nie náboženskou, viac ako 70 percent obyvateľstva sa hlási ku kresťanstvu, ku katolíckej cirkvi. A nech mám akékoľvek výhrady voči správaniu sa niektorých kňazov, voči cirkevným majetkom a neschopnosti ľudí viesť cestou ľudskosti, nepočula som, aby niekto z kancla pobádal ľudí k nenávisti k týmto biednym. Bol by to hriech nad hriechy, a také niečo si dovolí iba človek, ktorý neverí ničomu a v nič. A pre mňa je to čistá záhada. Lebo ľudí, čo chodia do kostola, modlia sa k Bohu a predsa šíria vôkol seba nenávisť k týmto nešťastníkom, je obrovské množstvo.
Sú špinaví, sú chorí. Také sú argumenty nás, voňavých a zdravých! Ak cestujem lietadlom do cudzej krajiny len päť hodín, cítim sa špinavá, zmorená, bolí ma hlava. Prejsť cestu, ktorú prechádzajú utečenci, je prejavom obrovskej sily a túžby žiť. Môžem vám povedať, že ľudia v arabských krajinách majú umývanie povinné v náboženstve. A ich mydlá a parfumy sú prenádherné. Neverím, že Európania by zvládli túto cestu, akou prechádzajú ženy a muži a deti zo severnej Afriky.
Sú to stovky kilometrov pešej chôdze po slnku, bez vody, v zodranej obuvi. A mnohí z nich, zámožní ľudia, ktorým by sme sa vlastne ani nemohli rovnať, opustili svoj biznis, svoje obchodíky, bohatstvo. Hrozila im smrť. Plaviť sa v preplnených člnoch, kráčať také kilometre, utekať pred smrťou tým najťažším spôsobom, je podľa mňa obrovské hrdinstvo a silu, ktorú v sebe majú, môžem iba obdivovať.
Žena, matka, sediaca na pohodlnej stoličke v kaderníctve sa teší zo smrti 71 ľudí. Takto môže myslieť kresťan? Môže takto myslieť inteligentná bytosť, človek?
Iná zase... Chválabohu. O toľko opíc bude menej. Len škoda, že zomreli aj deti. Tie si to nezaslúžia.
Je to podľa vás normálne? Duša plná zla, nenávisti. Sú v poriadku tie reakcie na sociálnych sieťach, ktoré namiesto súcitu šíria nenávisť k ľuďom? Pretože áno! Sú to ľudia rovnako ako my a ak sa pozriem do histórie, dali svetu oveľa viac.
Sme teda my, Slováci, ľudsky v poriadku? Rozprávame o svojej pohostinnosti, rozprávame o svojej srdečnosti a vo chvíľach, keď iní prežívajú absolútne tragédie, osobné aj národné, obostrieme sa zlobou, surovosťou.
Od začiatku vojny zahynulo v Sýrii 210 tisíc ľudí, viac ako polovica boli civilisti.
V Iráne zavraždili 12 282 bežných ľudí. V našich časoch, keď si niekto naivne pochvaľuje, že našťastie nežijeme vojnové časy.
Podľa reakcií mnohých ľudí som si istá, že Boha sa nebojí takmer nikto z tých, čo nenávidia, šíria zlo a sebectvo. Myslia si, že diabla vyženú sedením v kostole, spoveďou. A všetci bez empatie, ktorí si chránia vlastné pohodlie, dokonca svoju vinu a veľký hriech vôbec nevidia. Nazdávajú sa, že ich názor je správny.
Bezcitný postoj k utečencom zabahní našu dušu, naše srdce a vieru... Neviem, ako potom z toho von.
Pomôžme zničeným prenasledovaným! Blíži sa zima, aby sa nestalo, že napríklad, pomrznú. Tu, na území Európy, ktorá sa tvári civilizovane, humánne a kresťansky! A prosím vás, nehovorte, že my sme takú situáciu nezavinili!
Prečítajte si aj Žijeme v diskrétnych zónach
Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.
