Postavím sa do radu, ktorý sa tiahne cez pol predajne. „Do pi...“ zaznie za mnou značne otrávený hlas chlapíka, ktorý v jednej ruke drží rajčiny a v druhej koňak. Začnem sa nahlas rehotať, takže sa so svojím obrovským nákupom radšej odšuchce preč. Nebude predsa stáť za nejakou bláznivou, keď musí na pokladňu čakať tak dlho. Nakoniec to bolo len päť minút, no viete ako to je, keď čakáte, tie minúty bežia akosi pomalšie. Keď odchádzam, poprajem predavačke pekné sviatky. „A vy už neprídete?,“ pozrie na mňa v piatok poobede značne prekvapená. Do práce ich nahnali aj na Štedrý deň. Síce len na chvíľu, no evidentne v presvedčení, že ľudia si predsa musia nakúpiť aj cez Vianoce. No nemusia. Neprídem. Odmietam. Nechcem. Moje Vianoce sa začínajú práve dnes.

Určite nemám doma úplne všetko. Ale mám nablízku rodičov, svokrovcov, susedov aj priateľov. Keď niečo budem veľmi súrne potrebovať, no tak si požičiam. Pamätám si časy, keď sme si so susedmi niečo požičiavali každý víkend. Mama nás bežne poslala so šálkou v ruke požičať od susedy hladkú múku, keď chcela piecť  koláč a zistila, že jej nemá dosť. O chvíľu zase zaklopal susedov syn, lebo jeho mama potrebovala ešte jedno vajce. Chlapi si požičiavali šraubováky, rebríky, klince aj žiarovky. Nikto nikdy nemal všetko, no nikomu nikdy nič nechýbalo.

 

Prečítajte si

Pokojný advent? To iste!

 

Kuchyňu už tento rok poriadne upratať nestihnem. Kašlem na to. Párkrát sa vyspíme a je tu Veľká noc a s ňou jarné upratovanie. To začnem od kuchyne a možno nestihnem pre zmenu spálňu. Som už raz taká, radšej nestihnúť upratať, ako si prečítať dobrú knihu, pozrieť dobrý film alebo stretnúť sa s dobrými kamoškami (so zlými sa nestretávam, ani len zo zdvorilosti, hovorievam, že na to som už stará a toľko času nemám). Nebojujem proti tomu, nečítam motivačné knihy, aby som bola lepšia, šikovnejšia, organizovanejšia a môj život nadobudol vyšší zmysel. Som vyrovnaná s tým, aká som. Lenivá. Hoci dávam prednosť slovu pohodlná – vlastné pohodlie je mi nadovšetko.

Neteším sa na lyžovačku ani na masovú silvestrovskú párty. A k mojim novoročným predsavzatiam určite nebude patriť beh ani posilňovňa. Teším sa na vianočné povaľovanie na gauči, sledovanie rozprávok, čítanie kníh. Vychutnám si dlhé spanie a veľa pyžamových dní. Prechádzky v lese so psom a potom horúci čaj. Alebo ešte lepšie horúcu čokoládu s kopčekom šľahačky. Keď sa ma niekto spýta, čo budem robiť cez sviatky, s radosťou odpovedám: Nič. Ľudia sú z toho obyčajne mierne zdesení, vyplašení a nevedia, ako reagovať. Budete doma?, hodia pomocnú otázku. Áno, budem doma a nebudem robiť vôbec nič. A mienim si to skutočne vychutnať. Každú minútu svojho ničnerobenia. Napokon, vedci nedávno prišli so zaujímavým objavom – byť lenivý je skvelá cesta k dlhšiemu životu. Aspoň výskumy na zvieratách ukázali, že je to tak. Veď korytnačka je toho najlepším dôkazom. Myslím si, že cez tieto vianočné sviatky silno posilním svoje šance na dlhovekosť. A vy svoje sviatočné dni tiež prežite tak, ako len chcete. A nie tak, ako chcú ostatní. Krásne Vianoce!