V Izraeli sa ľudia, ktorým na Slovensku nadávajú do slniečkárov, objavujú už trochu dlhšie. Súvisí to s tým, že ľudia z viacerých afrických krajín sem začali chodiť už pred 15 rokmi. Najprv ich prijímali a udeľovali im azyl, keď ich však pribúdalo, začali vznikať problémy. Dnes ich je v Izraeli niekoľko desiatok tisíc, ale stále tvoria len niečo okolo pol percenta populácie. Drvivá väčšina z nich nemá žiadne oprávnenie na pobyt v krajine, takže im stále hrozí deportácia. Napriek tomu načierno pracujú, prenajímajú si bývanie a snažia sa žiť.
Sú ľudia, čo sa za nich bijú. Humanitárne organizácie, pro bono imigrační právnici, niektorí politici, čo sa snažia zmeniť zákony a procedúry. Je medzi nimi aj naša rodinná priateľka Lila. S utečencami pracuje roky ako dobrovoľníčka. Chodí s nimi na úrady, pomáha im udržiavať kontakty s ich rodinami, vybavuje im lekárov, zháňa oblečenie, topánky, vysvetľuje im, kde sa dá lacnejšie nakúpiť a do nemoty im vystrihuje kupóny na zľavy. U nás doma máme špeciálnu tašku, do ktorej jej odkladáme všetky letáky a zľavy, čo nevyužívame.
To, čo Lila robí, sa mnohým ľuďom nepáči. Susedia jej nadávajú, keď u nej na dvere zaklope nejaký utečenec, čo potrebuje lekára alebo inú pomoc. Niekoľkokrát jej vandali zničili poštovú schránku, pred dverami na rohožke pravidelne nachádza psie výkaly, zo zásady nenastupuje do výťahu, keď je tam nejaký sused, aby nemusela byť konfrontovaná s nadávkami. Napriek tomu pokračuje v tom, čo robí.
Má 86 rokov, ischemickú chorobu srdca, slabú cukrovku a mala by odpočívať, alebo chodiť do klubu seniorov na bridž a čaj, ako jej priateľky. Pochádza z utečeneckej rodiny, nemá svedomie nekonať.
Keď som jej hovorila, že na Slovensku ľuďom ako ona hovoria slniečkári a nie je to napriek tomu, že to tak znie, nič pozitívne, zasmiala sa a potom zvážnela: “Ľudia vedia pošpiniť všetko, ešte aj ideály a slušnosť.”
Prečítajte si aj Porno v mobile detí