Počas silvestrovskej noci som s úžasom na facebooku sledovala statusy a diskusie k oslavám príchodu Nového roka 2017 v Bratislave. Všetko sa točilo okolo nového všeobecne záväzného nariadenia zákazu pyrotechniky. Už niekoľko dní predtým a dva dni po zaplavila FB výmena názorov zástancov a odporcov nového pravidla v hlavnom meste. Smutne som počas silvestrovskej noci sledovala toľko nenávisti na sociálnych sieťach. Čítať tie výzvy mestskej polície či ľudí, aby jeden na druhého „bonzovali“, kto sa kde nedokázal vyrovnať s oslavami príchodu nového roka bez ohňostroja a kde a koho polícia nestačila pri tomto „ohavnom čine“ prichytiť a usvedčiť. Hanbila som sa cudzích ....
Bola to jedna tragikomédia na internete. Ako som to počas letu sledovala, tú smutnú diskusiu morálnych a ešte morálnejších, spravodlivých a ešte spravodlivejších, bezúhonných a ešte bezúhonnejších, napadlo mi, že v Bratislave, kde sa vraciam, musí byť na Silvestra veľmi smutno... To koľko „moralistov a intelektuálov na sociálnych sieťach“ nemá rodiny či blízkych priateľov, že potrebujú na FB mudrovať ešte priamo aj na Silvestra?! Čo sú to za smutní ľudia, ktorí posledný deň v roku slávia zlobou a moralizovaním?
Zákony sú na to, aby sa dodržiavali, ale toľko nenávisti v posledný deň a prvý deň roku? Pre jedno hlúpe prikázanie bez výnimky! Áno hlúpe a tvrdím to aj ako psíčkarka. Na Silvestra totiž celý svet búcha a patrične sa na to aj pripravuje. Áno, sú výnimky. Aj Viedeň mala v centre zákaz pyrotechniky na Silvestra, ale iba v centre, kde boli tisíce ľudí.
Na palube lietadla som presedela päť silvestrovských hodín. Päť hodín som pri jasnej oblohe s výnimkou mora sledovala desaťtisíce ohňostrojov od Kanárskych ostrovov, cez Maroko, naprieč celou Európou. Pri pohľade z okna som videla, ako sa veselí a oslavuje celý svet. Že by v Bratislave žili široko ďaleko najsmutnejší obyvatelia, ktorí Nový rok nevítajú s radosťou?
Na Silvestra som z neba videla desaťtisíce ohňostrojov až po temnú Bratislavu. Presne o polnoci sme si jediní šiesti na celom letisku presne o 0.00 hod. zapriali všetko dobre. Boli sme posledné lietadlo v starom roku vo Viedni a prví cestujúci v novom. Cele letisko patrilo iba nám, aj s okolitými ohňostrojmi. Celou cestou od letiska až po tabuľu Slovensko nám jedinému autu na diaľnici svietili ďalšie desiatky ohňostrojov. O 0.45 sme vstúpili do hustej temnej hmly a uvedomili si, že už sme doma na Slovensku.
Len v neďalekom rakúskom Wolfsthale bolo ešte vidieť ohňostroj, na ktorý sme sa pozerali z jedného z mostov malého smutného mesta na Dunaji. To je tak, keď sme na malom Slovensku pápežskejší ako pápež. .... No buď vôľa ľudu, ako povedal primátor. Len neviem akého, keďže na FB to vyzeralo ako na bojisku. Taký smutný vstup do nového roka. Tá hodina ohňostrojov raz za rok by nás asi fakt nezabila a po nej padni komu padni.
No, možno nám to, čo je na svete naozaj dôležité, dnes pripomenú traja králi - Gašpar, Melichar a Baltazár.
Takže vám želám v roku 2017 hlavu v oblakoch, ale s nohami na zemi a veľa dôvodov na radosť v malom a ešte menšom, snáď cez rok veselom meste, kdekoľvek na Slovensku.
Prečítajte si aj Bude na Vianoce doma aj Zuzana Hlávková?
