Poznáte to, stretnete sa na križovatke, niekto je zmätený a ani nevie, kde je hlavná, kde vedľajšia. Iní dobre ovládajú cestu už aj so zatvorenými očami. V meste to vyrieši semafor. Na dedine - vzťahy.
Je to taká celkom milá skúška – kto z koho. Bežne sa totiž stáva, že ak stretnete dobrého suseda, dáte mu prednosť aj vtedy, keď ste na hlavnej. Naopak, ak je to niekto, kto vás vraj ohovára, rozčúlite sa, kde sa ponáhľal, veď na hlavnej ste vy! Na dedine sú často nelogické označenia a domorodci aj tak často idú po svojom a nie po značke. A potom príde niekto z mesta, poslušne nasleduje značky a zrazu mu niekto vpáli do tej jeho...
Obrazne tak môžeme povedať, že vzťahy na dedine fungujú ako svetelné križovatky. Na červenej sú všetci, ktorí vám kedy ublížili, ukradli pol metra pozemku, nepredali ten pri vašom dome, kde chcete garáž, prípadne takí, ktorí vám v mladosti ublížili, odpustiť však neviete doteraz. Alebo hentá, čo jej mama ohovorila vašu maminu. A bezdôvodne, samozrejme.
Zelená je jasná. Susedia, ktorí donesú paradajky, lebo ich majú veľa a s láskou sa podelia aj s parkovacím miestom. Postrážia dieťa, alebo sú to takí, čo do sekundy zrežú tuje, lebo sa im zazdalo, že sa vám zle cúva a nič nevidíte. Prípadne kamoška z detstva, s ktorou ste sa prvýkrát opili, vie o vás viac ako vy a jej rodina je ako vaša. Zelenú dávame väčšinou aj novým prisťahovalcom – kým niečo nevyvedú. Zelená vlna celej rodine, nie tej rozhádanej, a zeleniete aj vtedy, keď ide niekto len tak sympatický.
Oranžová, to je také päťdesiat na päťdesiat. Ale bez ďalších odtieňov. Presne ako na semaforoch. Keď sa ponáhľate, stihnete ju, keď máte čas, radšej postojíte. Skrátka, ako so vzťahmi, vždy to cítime inak. Pustíme sem ľudí, ktorí prístup majú aj takých, ktorým pomaly konči. Však viete ako.
No a kto trúbi? Ten, kto vás nenávidí, alebo zdraví. Feri na malom traktorčeku, ale aj henten nový z mesta, lebo si myslí, že na dedine si vytrubujeme! Trubadúr, hromží teta Betka v šatovej zástere spoza hnedého plota, ej ale už ho treba natrieť! Však bude odpustová slávnosť.
Keď však vypadnú naozajstné semafory, nastupujú živé, ktoré to navonok riadia, ale povedzme si rovno, väčšinou je to iba chaos. Lebo pískajú ako nikto netancuje, lebo vodiči netušia, čo ktorý pokyn znamená.
Verme teda, že nám ľudské semafory len tak nevypadnú. Práve naopak, veľa zelenej, priatelia. Koniec koncov, na dedine jej zvykne byť viac ako v meste ;)
Prečítajte si aj Som v pohode... Najväčšie klamstvo dnešnej doby
Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.
