Násilie pri pôrodoch, domáce násilie aj sexuálne násilie. Nikto z toho nemá radosť, nikoho to nebaví a neoddýchne si pritom. Ale čím skôr si položíme na stôl fakty, čím skôr si povieme, aká je pravda a nebudeme si vykresľovať krajšie bájky o tejto krajine, tým rýchlejšie budeme mať túto tému za sebou.
Všetci tí, ktorí hovoria, že kvóty na pohlavie sú fuj fuj, si možno ani neuvedomujú, že len donedávna sme tu mali 100-percentné kvóty na mužov. Len donedávna sme tu mali 100-percentné kvóty na mužov na všetko - od volebného práva, práva byť zvolený, až po univerzity. Náskok jedného pohlavia je tak veľký, že sa nestačím prestať smiať nad povzdychmi, či budú ženy dostatočne kvalifikované.
Tento týždeň som sa pýtala jedného českého novinára, že kde sa berie ten český bizár, v ktorom popierajú Covid Bára Basiková, Janek Ledecký, Lucie Bílá, či Ilona Csáková. Hovorila som, že u nás speváci a známi ľudia majú normálne racionálne zmýšľanie, a práve naopak, sú v týchto časoch (okrem Rytmusa) hlasom rozumu. A potom prišiel Peter Nagy.
Ja som vyrastala v rodine, kde mama robila všetko. Môj otec rád hovorí, že on zarábal a mama sa starala o domácnosť. Lenže moja mama chodila do práce tiež. Mala tri deti a doma robila úplne všetko. Napriek tomu nám denne dokázala variť svetovú kuchyňu, vodiť nás všetkých troch na krúžky a ešte s nami stihla neustále niečo vymýšľať.
Iste, každý bolesť a smútok prežíva inak. Niekto sa s ním podelí, niekto ho chce mať len pre seba. Ale možno by sme predsalen mali zvážiť otvorenejšie hovoriť aj o bolestiach - aspoň s priateľmi.
Neplatí nič a nešetríme nikoho. Želáme smrť, vysmievame sa, chechceme sa z nešťastia. Vykrikujeme, nadávame, spochybňujeme každého a všetko. Odborníci už nie sú odborníci a amatéri sú zrazu emeritní profesori. Sociálne siete z nás vyťahujú najhoršie z najhoršieho.
Bozkávanie na líce je pomerne zásadné vstupovanie do intímnej zóny, často sa to deje s úplne cudzími ľuďmi, bezdôvodne. Nie sme v tom samé, absolvovať to občas musí aj kancelárka Merkelová. Niektorí sa urazia, keď im len podávate ruku, niekedy je to nepríjemné, ale možno by sme o tom mohli začať hovoriť.
Nechápte ma zle – ak niekto chce nosiť krásne lodičky, mne je to úplne fuk. Je to každého slobodná voľba, ja lodičky tiež občas nosím. Možno by sme sa ale mohli porozprávať o tom, či by vám to mal niekto diktovať v práci, kde trávite väčšinu dňa, a či by vám to mal niekto predpisovať ako vhodné oblečenie na natáčanie.
Podstatné je pre mňa, že sa ospravedlnila, to sa dnes len tak nevidí. Ale predsa sa človeku chce ťažko veriť, že niekto zoberie 5 knižiek a nevšimne si gigantické písmená HITLER. To by človek naozaj musel asi vyrastať v jaskyni a vyliezť z nej po prvý raz na túto fotku s vysávačom.
