Tento týždeň ma zase dostal iný príbeh - známa cestovala vlakom do Zvolena. Jej kamarátka mala bicykel. Na trati je však výluka, na ktorej vás železnice odvezú kúsok autobusmi. Potiaľto všetko ok. Problém nastal pre bicykel - autobus vás zoberie len ako osobu. Čo je však horšie zistenie - autobus na výluke nezoberie ani vozíčkara. Systém s vami neráta, máte smolu.
Pýta sa niekto, či testosterón znemožňuje mužom šéfovať? Hovorí niekto, že storočia tu všetkému šéfujú muži a nezvládajú to? Viete, že aj ženy rozprávajú o druhých ženách, že by nemali šéfovať? Že by si radšej za šéfa vybrali toho blbca, čo sedí vedľa? Lebo je to muž? Žiadna iná kvalifikácia.
Keby sa toto odohralo v banke, väčšina z vás by sa dvihla a odišla. Nie z pobočky, ale ako klient banky. Proste koniec. Ide do inej. A teraz si predstavte, že toto zažijete na úrade.
Alebo Zdena Studenková. Vysvetlite mi prosím, prečo je terčom najväčších fórov o tom ako vyzerá? Rieši niekto Karla Gotta? Ten človek má pritom plastických operácií, retušu na plagátoch, a farbených vlasov toľko, že Zdena môže blednúť závisťou. Aký je medzi nimi rozdiel? Prečo jeden dostáva naložené a druhý je v pohode?
V diskusii k môjmu článku, aby ženy prestali žehliť košele mužom, lebo majú dve ruky, sa totiž objavili reakcie o tom, aká je tradičná úloha ženy, a či by sme mali tieto rozdiely vymazať. Odpoveď je rozhodne nie – rozdiely medzi mužmi a ženami by sme mazať nemali. Otázka na každú ženu je však taká, či považuje za neoddeliteľnú súčasť svojej osobnosti práve žehlenie a domáce práce.
Annamária je symbol nášho zlyhania. Annamária do školy chodí, nevymeškala vyučovanie, je svedomitá a reprezentuje svoju školu. Robí teda všetko to, čo od nej spoločnosť chce. A predsa nemá ani na tenisky a v diskusiách pod fotkou visia príspevky, že bude v štrnástich tehotná a na dávkach.
Ženy, prestaňte robiť slúžky. Ak to nechcete urobiť pre seba, robte to pre ostatné. Bude to spravodlivé, budete mať viac času a budete spokojnejšie. Ak máte synov, vychovávajte ich k tomu, aby boli súčasťou vlastnej domácnosti. Nežehlite a neperte 30-ročným mužom v mama hoteli.
Dostala som hubovú polievku od svojich followerov – mám byť zodpovedná k prírode a nepiť s plastovou slamkou. Nechápte ma zle, ja sa snažím žiť ekologicky. Chodím pešo, využívam MHD, triedim odpad a slamky vlastne používam tak strašne málo, že by mi nenapadlo z toho vôbec robiť kampaň.
Pozorne som ho počúvala a hovorím si – toto mi nikto neuverí, že v moslimskej krajine, uprostred džungle, v strede ničoho, stretnem FEMINISTU. Jhon bol jednoduchý človek, bez vzdelania a predsa múdry. Opisoval sa ako človek s otvorenou mysľou a hovoril, že keď sa snažil hovoriť o postavení žien s ostatnými mužmi v dedine, vysmiali ho.
A potom sa objaví článok – Karol z osady študuje na Oxforde. A ja už počujem tie zástupy – vidíš, jemu sa to podarilo. Tí ostatní nechcú, leniví sú. Povaľači. A potom sa ťa spýtam - a ty si prečo chodil na obchodnú akadémiu, keď Juraj vychodil Harvard? A všetci sklapnú. Niektorí to dokážu napriek osudu. No väčšina sa z toho nikdy nevyhrabe. Taká ja realita.