Spisovateľka a scenáristka Hana Lasicová má za sebou viacero kníh. V minulom roku vyšla jej pocta a vyznanie otcovi Milanovi Lasicovi s názvom Všetko o mojom otcovi – výpravná publikácia s fotografiami a dokumentami z jeho života. V úvode tohto roka jej vychádza druhé doplnené vydanie románu Slúžka, a zároveň mieri do kín rovnomenný film nakrútený na motívy knihy.
Zrazu som naplno precítila to, čo prežívajú počas týchto Vianoc stovky, či tisíce ľudí na celom svete. Strach o blízkeho, o to, či prežije, či ho ešte uvidia. Stres z toho, v akom stave ho prepustia z nemocnice. Ako na tom bude ak prežije? Alebo ako na tom budete vy, ak váš blízky neprežije?
Zraniteľnosť je veľmi dôležitá emócia, pretože nám umožňuje spoznať našu autenticitu. Byť zraniteľný nie je nič príjemné. Ale zraniteľnosť v sebe obsahuje schopnosť riskovať bez toho, aby ste mali zaručený výsledok.
Prečítajte si tipy na knihy, ktoré ma v tomto roku uchvátili, obohatili, aj liečili. Nie sú to úplné novinky, ale ja som ich objavila až teraz. Určite vás nesklamú.
Len veľmi malé percento ľudí totiž nemá nespracované traumy. Práve tie sú dôvodom našich pochybností, našich komplexov, našich závislostí aj toho, že si ubližujeme alebo sa pomaly likvidujeme.
Prečo sú inak krásne nakrútené Piargy dnes také aktuálne? Veď sa len obzrime okolo seba. Akonáhle príde žena s tvrdením, že bola sexuálne zneužitá, akej reakcie sa jej dostane? „Vymyslela si to, bola vyzývavo oblečená, teraz si na to spomenula?“ Neustále spochybňujeme obete a bránime násilníkov. „Koledovala si o to!“
Bol to normálny stres, pretože všetky dobre vieme, že je to vec, bez ktorej nevieme existovať. Som rada, že dnes žijeme v dobe, kedy si môžeme vyberať medzi ekologickými variantami vložiek, menštruačnými nohavičkami, či kalíškami. No netreba zabúdať na to, že mnohé z nás stále žijú v takom nedostatku.
Zaujímavý bol aj prístup mužov a žien k môjmu rozhodnutiu ísť na plastickú operáciu. Keď som niekomu z mojich mužských kamarátov povedala, že sa chystám na zákrok, takmer nikto ma nepodporil. Naopak ženy boli veľmi podporujúce a chápajúce.
Naozaj ma však oslobodila až moja štyridsaťpäťka. Som na ceste k uzdraveniu a cítim sa slobodná ako nikdy predtým. A najmä už nikomu nedovolím ma o ten pocit slobody obrať.
Mnohé moja kamarátky sú veľmi úspešné. Zachraňujú svet, liečia choroby, vyhrávajú medzinárodné súdne spory, vychovávajú deti... No každá má to svoje, na čo poukáže, keď ju pochválite. Len aby tá pochvala nebola pochvalou. Treba sa trošku zhodiť.
