|
Vídala som ju denne kolenačky loziť po zemi, vytrhávať burinu, zbierať cigaretové ohorky a chystať miesto pre kvety. Kúsok miesta pred panelákom, kde pôvodne boli len nevzhľadné kríky, v ktorých sa zachytávali igelitové vrecúška, už spomínané ohorky, pokrkvané plechovice od piva a sem-tam aj dáka bielizeň vypadnutá z okna, premenila na malý kvetinový raj. Venovala tomu svoj čas aj peniaze. Namiesto do posilňovne chodila do neďalekého supermarketu a vláčila odtiaľ desaťkilové vrecia s hlinou. Napokon, na jej vyrysovaných pažiach sa to prejavilo rovnako.
Ten kúsok pôdy prekvital. Hral všetkými farbami. Ľudia sa nadchýnali, keď chodili okolo, vyťahovali mobilné telefóny, fotili si všetky tie nádherné kvety a dávali fotky na fejsbúk so statusmi typu: „Takto si tu žijeme...“ alebo „Radosť vracať sa domov.“ Statusy typu „priložil som ruku k dielu,“ sa neobjavili. Prečo asi? Rovnako chýbali aj statusy „tie žlté sirôtky som kúpil ja“...
No dobre, veď nikto nie je povinný mať rovnakú radosť z hrabania sa v pôde ako iný. A taktiež nikto nie je povinný míňať vlastné peniaze na kvety pred panelák, zvlášť, keď mnohí na to možno ani nemajú. Vrchol však je, keď sa niekto neštíti hrabať sa v pôde preto, aby kvety, ktoré nekúpil, vykopal. A vzal si ich. Len tak. Prečo by mali tešiť všetkých na sídlisku, keď môžu len mňa na balkóne alebo kdesi v mojej oplotenej záhradke? A potom prišiel niekto ďalší a natrhal si z kvetov za kytičku. Možno do vlastnej vázy, aby sa potešil. Fakt sa dá z takto natrhaných kvetov tešiť? Alebo ich niekomu daroval – z lásky. Z lásky k prírode to asi nebolo...
Už dva mesiace bojujeme na námestiach za slušné Slovensko. Ibaže chcieť slušnosť len po politikoch je strašne málo. Slušný musí byť každý jeden z nás. Pretože slušnosť nie je len o tom, že nepokradnem zo štátnej kasy, ale aj o tom, že neukradnem kvet zo sídliskovej predzáhradky, že nezničím prácu niekoho druhého a neprivlastním si to, čo mi nepatrí. Len keď tá slušnosť bude vo všetkom, čo robíme a čo žijeme, môžeme si povedať, že sme vyhrali. Od toho sme však zatiaľ na míle vzdialení.
Prečítajte si
