Tento týždeň bol šialený. Jedenásť poctivých, odvážnych ľudí, sa rozhodlo dať výpoveď z práce, ktorú milujú. Spolu s nimi aj ja. Rozprávali sme sa o tom už mesiace. Zvažovali či, kedy a prečo odísť. Niekoľko dní sme písali text, a potom sme točili video.  Aj ma celkom pobavilo, že zasa nejakí ľudia konšpirujú, že je to profesionálne marketingové video. Nuž, sme novinári, robíme televíziu a myslím, že ju vieme robiť celkom dobre. Takže, ak 12 ľudí, ktorí robia roky s kamerou a strihom, robia video, nemôže to dopadnúť zle. Tak to proste je. Nám na to stačila jedna zrkadlovka, statív, dve a pol hodiny natáčania a macbook, na ktorom som to postrihala. Bol to šialený týždeň. Po všetkých stránkach. 

Odísť z RTVS je jedno z najťažších rozhodnutí v mojom živote. Mám to tam rada a som tam siedmy rok. Vnútorne som presvedčená, že každá krajina potrebuje silné verejnoprávne médiá. Svoje novinárske miesto cítim práve tu. A predsa tu už nedokážem ďalej zostať. Z inštitúcie, do ktorej som chodila rada, sa totiž stalo miesto, z ktorého každý z nás uteká. Atmosféra je tam totiž na nevydržanie. A ak vám šéfujú ľudia, ktorí dookola prinášajú témy, ktoré vám prídu ako zo zlého konšpiračného nenovinárskeho sna, ako dlho sa to dá vydržať? Žijeme mesiace v permanentnom konflikte. Po štvrtku cítim hlavne úľavu. 

 

Prečítajte si

Dvanásť redaktorov a redaktoriek podalo výpovede v RTVS

 

Cítim však aj smútok. Že sme prehrali boj, ktorý sa nám zdá principiálny a správny. Že prenechávame niečo, na čom sme makali roky, ľuďom, ktorým je to ukradnuté. Že aj keď bojujete, proti niektorým ľuďom sa jednoducho vyhrať nedá. Jednoducho niekedy môžete urobiť všetko správne a systém vás prevalcuje. Ešte stále mám pred očami nášho šéfa, ktorému ráno značná a dôležitá časť tímu povedala do očí, že s ním nebude ďalej pracovať, a on si klepe do telefónu. Nič. Žiadna reakcia. 

Za tieto mesiace som si o sebe vypočula veľa výmyslov a klamstiev. Písali mi stovky anonymov - vulgárnosti, hnus, nechutné nadávky. Ale písalo mi aj neskutočne veľa ľudí pod vlastnými menami - že nám držia palce, že si to vážia, a že ďakujú. Prišli nám všetkým stovky správ a za to vám všetkým ďakujeme. 

Interne žartujeme, že sa uvidíme v RTVS v lepších časoch. Nevieme, či to tak bude, ani v akom stave nájdeme o pár rokov RTVS. Stále tam ale zostávajú desiatky slušných a poctivých ľudí, ktorým držíme palce. Ktorí si zaslúžia lepších šéfov a lepšiu RTVS. Aj vy, koncesionári, si zaslúžite lepšiu RTVS. Ďakujeme, že vám to mnohým nie je jedno. 

 

Prečítajte si

Niekto strieľal na deti. Boli vraj hlučné