Od posledného článku uplynulo už dosť času a ja som sa zas vo svojom živote posunula o krok ďalej. Rozviedla som sa a deti máme s manželom v striedavej starostlivosti. Nový začiatok a nová definícia seba samej.

Zrazu som sa ocitla na voľnom poli partnerských vzťahov. Som slobodná a po dvadsiatich rokoch s jedným chlapom si hľadám partnera. Nečakala som, že to bude až také ťažké. Ako na to?

Zabudla som sa páčiť

Postupne zisťujem, že som zaspala dobu. Začala som zafarbením vlasov a teraz som sa kriticky zadívala do skrine. Už som jedno veľké upratovanie šatníka urobila. Minulý rok pri sťahovaní sa od manžela. Ale aj tak mám pocit, že potrebujem obnoviť úplne všetko. Od spodnej bielizne cez dobre padnúce nohavice, topánky až po tričká a blúzky, v ktorých by som nevyzerala ako vo vreci, ale aspoň troška sexi.

Uvedomujem si zároveň ako veľmi som to posledné roky manželstva zanedbávala. Popri deťoch a napĺňaní manželových predstáv som úplne zabudla na seba. Zabudla som sa páčiť. Momentálne mi osud nahráva a začínam sa pomaličky meniť. Osamostatnenie sa od zaisteného života utláčanej manželky a matky zvládam zatiaľ celkom dobre.

Začala som pracovať na recepcii v jednej firme. S tým prišla aj potreba elegantnejšieho štýlu obliekania a ja sa v obchodoch obzerám po modernejších kúskoch. Prestala som jesť bez rozmyslu a zajedať stres, lebo som sa vnútorne upokojila. Tým sa mi upravila aj postava a lepšie sa cítim. Ešte by to chcelo pravidelnú fyzickú aktivitu, do ktorej sa mi stále nechce.

Učím sa randiť

Horšie je to s mužmi. Teraz na prahu štyridsiatky sa učím randiť a zisťujem, čo chcem a čo nechcem. Aké správanie u muža ešte tolerujem a aké už nie. Výsledok je zatiaľ chabý, ale pár skúseností už mám.

Skúšala som aj internetovú zoznamku, ale zistila som, že mi tento štýl nadväzovania kontaktov vôbec nevyhovuje, lebo neviem, s kým si píšem. Tých pár stretnutí čo som mala, sa skončilo neslávne. Potrebujem pohľad do očí a spoločné témy na rozhovor. V práci to vyzeralo spočiatku nádejne, ale postupne nádeje pozhasínali ako sviečky. Aj kontakty z kúpeľov sa ukázali ako slepá ulička.

Dokonca som bola na stretnutí so psychologičkou, ktorá sprostredkúva zoznámenia a dozvedela som sa, že by som mala byť menej aktívna. Pochopila som to tak, že sa na to mám vykašľať a byť spokojná sama so sebou. Teraz idú Vianoce, kedy budem 6 dní sama. Deti budú u otca.

Najprv som sa zľakla, že čo budem robiť, aký program si pripravím. A prišla som na to, že žiadny. Budem oddychovať a to bude moja naozajstná dovolenka. A možno pôjdem ku kamoške na vínko alebo na povianočné výpredaje a doplním si šatník, nech som v novom roku ešte krajšia a spokojnejšia.