|
Dlhodobo pracujete s ľuďmi a otvárate celkom ťažké témy, často točíte filmy o partnerských vzťahoch. Je pre vás náročné nájsť protagonistov do vašich filmov?
Nájsť hlavných hrdinov je vždy náročné. Musia mať príbeh, chuť ho zdieľať a hlavne dopredu musíte vedieť, že ten ich príbeh bude mať nejaké zápletky, bude nosný a zaujímavý. A navyše nie každý si vie poradiť s kamerou. Je tam veľa vecí, ktoré musia klapnúť. Vážim si každého, kto do toho ide a snažím sa dôveru nesklamať. Postavy väčšinou hľadám tak jeden rok. Schádzam sa s ľuďmi, pokojne aj niekoľkokrát. Na oboch predchádzajúcich filmoch som sa dokopy stretla s dvesto ľuďmi.
Akú vlastnosť musí mať dobrá dokumentaristka, aby jej ľudia natoľko dôverovali, že ju pustia takpovediac do spálne?
Neviem, či na to som schopná odpovedať. Som taká aká som a myslím, že mi to vychádza. Pre mňa je podstatných niekoľko zásadných aspektov. Som svojim postavám vďačná a uvedomujem si náročnosť toho - ísť takzvane "s kožou na trh". Ak chcem, aby oni zdieľali svoj život so mnou, na oplátku zdieľam svoj život s nimi, je to recipročné a potom - a to mi príde zásadné - nikoho nesúdim a nehodnotím. A už vôbec nie vo svojich filmoch. Len sledujem zápletky a snažím sa byť chápavá. No či mi to ide, to musia povedať ľudia, s ktorými som pracovala.
Je zrejmé, že sa musíte vedieť správne pýtať. Stalo sa vám, že ste si až neskôr uvedomili, že ste to možno „prepískli“? Predsa len, venujete sa dosť osobným témam...
Ak to má za niečo stáť, nemôžem plávať po povrchu a báť sa opýtať. Dopredu mám vždy s hrdinom dohodu, že keď mu bude niečo nepríjemné alebo bude mať pocit, že sa to odvíja smerom, ktorý nie je pravdivý, tak má možnosť povedať stop a dáme si pauzu. Poprípade to povedať znova či inak. Ja sa teda pýtam ako potrebujem a ako to v ten okamih cítim. Keď spätne premýšľam, či som niekedy prekročila nejakú hranicu, tak si nemyslím. Keď viem, že im moja otázka môže dopredu ublížiť, tak sa ospravedlním a rovnako ju položím.
Ktorý príbeh bol pre vás tak šokujúci alebo natoľko silný, že vám ostal v hlave?
Šokujúce veci veľmi nenakrúcam. Alebo by som to aspoň takto nenazvala. Točím veci, ktorými ľudia žijú. Šokujúce pre mňa môžu byť tak maximálne vraždy alebo týranie zvierat. To nerobím. Čokoľvek ďalšieho je len život sám o sebe. Každý film, s ktorým strávim niekoľko rokov života, sa do mňa nejakým spôsobom vryje, zostane so mnou. Urobila som už skoro 40 dokumentov, takže spomienok mám veľa.
Jana Počtová natočila filmy Nerodič alebo Generace singles.
Foto: archív J.P.
Vie vás ešte niečo prekvapiť? Mám na mysli vzťahy...
Samozrejme! Môj priateľ ma prekvapuje neustále. A rovnako tak, myslím, aj ja jeho.
Poďme späť ku vašej práci. Stretávate sa s niektorými so svojich hrdinov aj po natáčaní?
S niektorými áno. Iní odídu. Vzhľadom na počet vecí, ktoré som už robila, to nie je ani jednoducho fyzicky možné. Priateľstvo potrebuje čas a času je vždy málo.
Režisérka Jana Počtová hľadá protagonistov do svojho nového dokumentárneho filmu Štastne až na veky.
Ste mingles? Máte vzťah na diaľku? Žijete v netradičnom vzťahu?
Ak chcete zdieľať svoj príbeh, napíšte nám na
stastneaznaveky@hitchhikercinema.sk
Najnovšie sa budete venovať téme netypických vzťahov. Medzi ne patria tzv. mingles, teda partneri, ktorí dobrovoľne žijú oddelene. Aký máte názor na takýto typ vzťahov, je to budúcnosť ľudstva, alebo len sebeckosť?
Ja sa snažím nemať názor na žiadny typ vzťahov. Inak povedané som otvorená všetkým. Vo svojom osobnom živote mám jasno. Som monogamný typ, povedzme klasický, ale to neznamená, že nemám pochopenie pre ľudí, ktorí to tak nemajú a mať nechcú. Každého osobná vec. Mingles mi príde ako dobrý variant v okamihu, keď ľudia už dopredu vedia, že by neboli schopní zdieľať každodennú prevádzku s iným človekom a chcú mať aj svoje súkromie. Ak sa na tom dohodnú a obaja sú s tým v poriadku a uzrozumení, prečo nie. Keď si to navyše môžu dovoliť finančne. Otázkou je, koľko ľudí, keby malo na to, aby živili dve domácnosti, by sa rozhodlo rovnako.
Pohybujete sa často medzi ľuďmi ako pozorovateľ, sú dnešné vzťahy naozaj povrchné?
Netrúfam si to tvrdiť. A ani neviem, podľa čoho to súdiť. Je tu snáď nastavená nejaká pomyselná latka kedy už vzťah nie je povrchný a kedy ešte je? Verím, že veľa ľudí spolu môže stráviť roky a pritom sa voči sebe správať povrchne oveľa viac, než vo vzťahu, ktorý vydrží rok. Keď predtým bolo sociálne a ekonomicky oveľa zložitejšie sa rozviesť, boli vzťahy vďaka tomu hlbšie? Kto vie. Výskumy na podobnú tému neexistujú.
Žijeme v dobe, ktorá sa považuje za blahobytnú. Čo z vášho pohľadu chýba dnešným ľuďom?
V každej dobe niečo niekomu chýba a na tejto planéte v tejto civilizácii nenastane moment, kedy niekomu niečo nebude chýbať. Je to aj princíp evolúcie. Určitá nespokojnosť nás ženie ďalej. Je pravda, že v histórii ľudstva sme sa nikdy nemali lepšie. Lenže nikto moc nevedel, že "mať sa dobre" tiež nie je jednoduché.
Akých protagonistov hľadáte do svojho aktuálneho filmu Šťastne až na veky?
Hľadáme hrdinov žijúcich vo vzťahoch, ktoré sa nejakým spôsobom odkláňajú od klasického zažitého modelu vzťahu dvoch ľudí. Zároveň sa snažíme nájsť aj partnerské vzťahy, ktoré sa trebárs zas až toľko neodkláňajú, ale sú zaujímavé a majú čo povedať. Čiže - žiješ otvorený vzťah alebo vzťah "na diaľku"? Zoznamuješ sa stále dookola cez internet? Žiješ s cudzincom? Si za polyamoriu? Je ti cudzia monogamia alebo naopak máš pocit, že si ten posledný, ktorý ju vyžaduje? Máš len "kamaráta s pridanou hodnotou"? Si mingles - čiže máš partnerský vzťah, ale nechceš s partnerom zdieľať jednu domácnosť? Žiješ na psiu knižku a odmietaš manželstvo? Rozišli ste sa s partnerom, ale stále s ním udržuješ akýsi vzťah? Je to komplikované alebo vlastne jednoduché, ale okrem teba to nikto nechápe? Všetky tieto varianty hľadáme.
