|
Je vegetariánka, používa vlastné vrecúška na ovocie či zeleninu, cestuje vlakom a bicyklom. Odmalička ju rodina viedla k láske k prírode a u nej sa prirodzene vyvinul záujem o environmentálne témy.
Patrícia Bátovská začala minul rok študovať biznis na univerzite vo Francúzsku. Veľmi ju zaujala prednáška o udržateľnom rozvoji, ktorú robil absolvent jej odboru. Rečnil ako bicykloval okolo sveta, aby zabezpečil pitnú vodu pre školy v Indii, komunitám v Himalájach priniesli elektrinu inštaláciu solárnych panelov. Zúčastnil sa expedície na Antarktíde s prvým človekom na svete, čo pešo dosiahol oba póly. Teraz sa venuje rozširovaniu povedomia o klimatickej zmene.
„Veľmi ma upútal a inšpiroval. Už počas jeho rozprávania som sa rozhodla, že aj ja chcem niečo také zažiť,“ hovorí 19-ročná študentka Patrícia Bátovská.
Patrícia Bátovská prešla náročným výberom
Neotáľala. Hneď po prednáške začala hľadať podobné projekty. „Zistila som, že organizácia, s ktorou on išiel na Antarktídu teraz plánuje expedíciu na Arktídu a je možné sa prihlásiť!“ horlivo a s nadšením si spomína na to poobedie Patrícia. Nezaváhala a skúsila šťastie, hoci s malou dušičkou.
„Nemyslela som si, že mám reálnu šancu,“ hodnotí Patrícia. Prihlasovací proces bol náročný. Pozostával z troch kôl, kde prvé dve tvorili eseje a motivačné listy, kde od záujemcov zisťovali, prečo sa chcú zúčastniť. „Zaujímalo ich, čo vieme expedícii priniesť a čo pre životné prostredie robíme v súčasnosti,“ vysvetľuje študentka. Potom nasledovalo interview. Asi týždeň po skype pohovore dostala email. Vybrali ju z viac ako 5-tisíc uchádzačov.
Expedícia v Arktíde
Dvanásť dní, 80 motivovaných ľudí z 27 krajín sveta na jednej lodi. Z toho ôsmi študenti, ale aj pracovníci firiem, majitelia start-upov, ktorí chcú v organizáciách udržateľnejší spôsob podnikania, učitelia. Medzi nimi aj Levičanka Patrícia, ktorá bola prvou a zatiaľ jedinou Slovenkou na expedícií.
Prvé dni trávili desiatky ľudí v Osle, kde absolvovali celodenný vzdelávací program. „Boli to najmä prednášky o aktuálnej klimatickej kríze, Parížskom dohovore, ale učili sme sa aj o práci v tímoch, vodcovstve či rečníckych zručnostiach,“ spomína nadšene Patrícia.
Študenti začali s prácou na projektoch, ktoré im zadali. Ich výsledky mali odprezentovať na konci expedície. Cieľ expedície už bol jasný – inšpirovať účastníkov a poskytnúť im nástroje, aby po návrate šírili povedomie o klimatickej kríze vo svojom okolí či krajinách.
Archív PB
Patrícia Bátovská sa na loď musela pripraviť
Ešte pred nástupom na loď musela expedičná osemdestiatka absolvovať bezpečnostné inštrukcie. „Platili pravidlá, ktoré sa týkali nielen pobytu na lodi, ale aj na arktickej pevnine pre bezpečnosť nás aj všetkého živého tam,“ vysvetľuje Patrícia, ktorá ešte tesne pred vylodením zháňala nepremokavé nohavice.
Budíček na lodi bol už o skoro ráno. O 7.45 začínali prednášky. „Rečníkmi boli vedúci expedície, ale aj niektorí z účastníkov, napríklad výskumníci, zakladatelia firiem a organizácie na ochranu prírody, učitelia,“ približuje dni na lodi študentka.
Počas prestávok medzi prednáškami pokračovala v práci na skupinových projektoch. Každý tím mal pre jednu krajinu resp. zoskupenie krajín zostaviť environmentálny plán. Bola to simulácia reálnej situácie. Podľa Parížskeho dohovoru totiž krajiny musia predložiť takéto plány do roku 2020.
Foto - Patricia Batovska
Pozor na polárne medvede
Raz či dvakrát denne chodili von z lode a spoznávali Arktídu a jej ekosystém. Predtým, ako na pevninu šla osemdestiatka ľudí, biológovia hodinu vopredu zmapovali terén. Dvakrát sa stalo, že na pevnine boli aj ľadové medvede. Vtedy skupina ľudí zostala na lodi. „Nemohli sme ísť, plavili sme sa ďalej na člnoch a len z diaľky ich pozorovali, aby sme ich náhodou nevyplašili,“
Biológovia účastníkom vždy ukazovali rôzne živočíchy. „Všetko to boli ľudia, ktorí v Antarktíde/Arktíde strávili už dlhé mesiace a v lokálnom ekosystéme sa patrične vyznali. Každý večer sme ukončili tzv. rečníckym kútikom, kde sme diskutovali o dni. A potom šup to kajút a spať."
Nebezpečné otepľovanie a plasty
Študentku Patríciu prekvapilo počasie. Expedíciu absolvovala koncom júna, keď na severnom póle začínalo leto a teplomer ukazoval približne 5 stupňov. „Niektoré dni som mohla byť vonku aj v krátkom rukáve,“ spomína expedítorka, ktorú prekvapilo teplé počasie.
Lokálne obyvateľstvo aj experti potvrdzujú Patinu skúsenosť. Každým rokom je na Arktíde teplejšie. Pred pár rokmi sa dalo priamo po pevnine prejsť k severnému pólu. Teraz sa už nedá ani cez zimu. „Nie je pevné a bezpečné,“ hovorí smutne študentka.
Okrem toho, zmena klímy má za následok lavíny a zosuvy pôdy, o ktorých v minulosti domáci ani nechyrovali. Domy miestnych stoja na permafroste. Keďže aj ten sa topí, má to bezprostredné následky na život obyvateľstva.
K nepríjemným šokom patrili plasty. Našli ich povaľovať sa po pláži. „Vtedy sme sa z pevniny na loď vracali s plnými rukami plastov, aby sa to na palube vyseparovalo a následne spracovalo,“ konštatuje Patrícia.
Najviac ju zaujala prednáška Roberta Svana, ktorý ako prvý človek dosiahol pešo Južný a Severný pól.
Foto - Patrícia Bátovská
Návrat na kontinent
Po vyše týždni Patrícia opustila loď National Geographic. Podľa jej slov, má zážitok na celý život. Expedíciu spočiatku považovala za skvelú príležitost spraviť niečo v oblasti environmentalistiky. Teraz však tvrdí, že jej to dalo omnoho viac.
Cez leto Patrícia prednášala vo firmách, ktoré jej pomohli a podporili formou sponzoringu jej cestu na severný pól. Plánuje točiť videá a navštevovať školy a neziskovky, kde bude motivovať ľudí k zmene a udržateľnejšiemu spôsobu života. Okrem toho chce napísať e-book o expedícií. „Ale to až cez zimu, keď budem mať viac času,“ hovorí študentka, ktorá momentálne semester trávi v Japonsku.
Expedícia ju inšpirovala a motivovala byť aktívnejšou v téme klimatickej krízy. S účastníkmi zostala v kontakte cez sociálne siete, každý mesiac si dávajú osobné výzvy. Tento mesiac to bola móda, ktorá je druhým najznečisťujúcejším priemyslom na planéte. „Je skvelé vidieť, ako sa každý snaží a šíri povedomie vo svojej krajine. Je to neuveriteľná energia, ktorá vám dáva silu ísť ďalej," uzatvára mladá Slovenka.
