Poznáme ju ako prvú slovenskú herečku, ale bola to hlavne odvážna žena. Postaviť sa na dosky, ktoré znamenajú svet, hoci len tie ochotnícke, bolo naozajstným hrdinstvom. Anička Jurkovičová však zabojovala proti vtedajším vžitým predsudkom.

Anna sa narodila v roku 1824 v Novom Meste nad Váhom do rodiny učiteľa Samuela Jurkoviča. Mala ešte piatich súrodencov, no dospelého veku sa okrem nej dožili len dve sestry Júlia a Emília. Už v detstve utŕžila tvrdú ranu. Ako osemročná prišla o mamu. Rodina už v tom čase žila v Sobotišti na Záhorí, kde Jurkovič dostal miesto učiteľa.

 

Samuel Jurkovič, otec Anny Jurkovičovej.   Foto - wikipedia.org 

 

Anička Jurkovičová mala pokrokového otca

Hoci svoje dievčatá vychovával sám, Jurkovič nepatril ku skostnateným mužom tej doby. Anna dostala emancipáciu do vienka, otec ju viedol nielen k láske k národu, ale aj k umeniu. Sám totiž veril, že obyčajní ľudia, ktorí nevedia čítať ani písať, sa môžu vzdelávať napríklad divadlom. Preto aktívne podporoval ochotnícke spolky a tak šíril osvetu a vzdelanosť aj medzi tými najbiednejšími.

 

 

Veľmi skoro prišiel na to, že jeho dcéra má herecké nadanie.  Hoci bolo vtedy nemysliteľné, aby žena hrala divadlo, nebránil jej v tom. Všetky ženské role dovtedy hrali výhradne muži. Vtedajšia spoločnosť bola presvedčená o tom, že cnostná panna nie je žiadna komediantka. Napriek všetkým predsudkom sa 5. augusta 1841 vtedy 17-ročná Anička zhostila jedinej ženskej role v prvom predstavení ochotníkov, z ktorých väčšina patrila k Štúrovým študentom z bratislavského lýcea. Postava Aničky Dobrožilovej vo fraške Starý kočiš Petra III. sa okamžite stala terčom kritiky. Podľa niektorých neprajníkov si tým Anička zničila povesť . Iní o nej hovorili, že hrá len preto, že sa chce vydať.  Ona však na ohováranie nedala a pokračovala v tom, čo ju bavilo. Naštudovala ešte niekoľko hier.

Treba však priznať, že krásna dievčina padla do oka nejednému študentovi. Dokonca sa hovorilo, že boli medzi mladíkmi spory, keďže každý chcel hrať Aničke partnera. Poškuľovalo po nej aj viacero štúrovcov, mal sa do nej zahľadieť aj brat Ľudovíta Štúra, Samko.

 

Študenti v dobových kostýmoch historických slovenských osobností - zľava Anička Jurkovičová, Jozef Miloslav Hurban, Ľudovít Štúr a vpravo Adela Ostrolúcka na Evanjelickom kolegiálnom gymnáziu v Prešove. Foto TASR - Milan Kapusta

 

Anička Jurkovičová a jej vzťah s Jánom Franciscim

Láska však potrápila aj Annu. Jedným z jej vážnych nápadníkov bol Ján Francisci Rimavský, pre ktorého však išlo len o platonickú študentskú lásku. Poslúchol totiž prianie svojho ideového vodcu Ľudovíta Štúra. Ten si neželal,  aby sa jeho „bratia“ ženili. Podľa Štúra totiž manželstvo muža príliš brzdilo v zapálení pre národné záležitosti. V tom čase Slováci pod jeho vedením bojovali za suverenitu slovenského národa a proti maďarizácii. Francisci ho poslúchol a jeho láska k Anne ostala nenaplnenou. Mladú ženu to ranilo. Nečudo, veď jej pekný Janko, ako ho medzi štúrovcami prezývali, venoval aj zamilovanú báseň. Vyšla neskôr v jeho zbierke Iskry zo zaviatej pahreby pod názvom Nezapomenuteľnej.

 

Prečítajte si

 

Prianie svojho „šéfa“ však neposlúchol iný popredný štúrovec. Jozef Miloslav Hurban si Aničku všimol už skôr, keď mu však ukázala Francisciho báseň, dal navonok svoje city. Anička mu ich opätovala. Pre Hurbana to však nebolo jednoduché.  Mal totiž pocit, že zrádza priateľa Francisciho. Ten na oplátku poriadne žiarlil a z jeho sklamania vzišla ďalšia báseň o krásnej herečke. Táto dostala názov Posledné spomenutie.

O pár mesiacov bola svadba. Jozef Miloslav si zobral Aničku v októbri 1845 v evanjelickom kostole v Sobotišti. Spravil tak vyslovene proti vôli Ľudovíta Štúra, ktorý pre mladomanželov nemal pekného slova. Ten deň totiž nazval Hurbanovým pohrebom.

 

Jozef Miloslav Hurban s rodinou, okolo roku 1857. Na obrázku Jozef M. Hurban, manželka Anna,
rod. Jurkovičová a deti Želmíra (vyd. Lorencová), Božena (vyd. Royová), Svetozár a Vladimír.
(Literárny archív SNK)

 

Anička Jurkovičová bola iná ako si myslel Štúr

Ukázalo sa, že Štúr sa v Anne veľmi mýlil. Po sobáši sa prisťahovala k manželovi na faru v Hlbokom, ktorá sa stala akýmsi centrom štúrovcov. Svojho muža v národných snahách nebrzdila, práve naopak. Kto by totiž čakal, že manželia prežili rozprávkové časy, bol na omyle. Revolučné roky 1848 a 1849 boli pre nich poriadnou skúškou. Na Hurbana, ako poprednú postavu slovenského povstania a spoluautora Žiadostí slovenského národa, bol vydaný zatykač. Istý čas sa preto musel skrývať. V tom čase už bol na svete ich prvorodený syn Svetozár, z ktorého neskôr vyrástol slovenský spisovateľ píšuci pod pseudonymom Vajanský.

Anna, ktorá bola vo vysokom štádiu tehotenstva, tiež ušla z Hlbokého a ukryla sa u svojej sestry Júlie na Morave. Tu prišla na svet ich dcéra Božena.

Istý čas manželov spájali len listy, ktoré si vymieňali. Hurban totiž spolu so Štúrom odišiel do Chorvátska a Srbska, kde pokračoval v podpore revolučného hnutia. Neskôr so zbraňou v ruke viedol slovenských dobrovoľníkov. Keď sa skončili revolučné snahy, manželia sa spolu vrátili do Hlbokého.

Ani potom však nemali pokojné roky, za politické angažovanie sa napokon Jozef Miloslav niekoľkokrát dostal do väzenia. Zomrel v zime roku 1888 a pre jeho milujúcu ženu bolo veľkou ranou, keď jej úrady nedovolili ho ani dôstojne pochovať. Napokon spočinul pri plote cintorína v Hlbokom. V roku 1892 mu z verejných zbierok nechali na rovnakom cintoríne postaviť pomník, no úrady tam zakázali vstup nielen verejnosti, ale aj manželke a deťom.

Anička žila ďalších 17 rokov. Hoci porodila päť synov a štyri dcéry, nie všetky jej deti sa dožili dospelosti. Napriek všetkým životným prekážkam bola Anna Jurkovičová Hurbanová nielen múzou štúrovcov, ale aj ich dlhoročnou oporou. V neposlednom rade bola aj akousi bojovníčkou za práva žien. Jej príklad totiž nasledovali mnohé súčasníčky. Odhodili zábrany a aj ony sa postavili na divadelné dosky. Muža v sukni bolo vídať na javisku čoraz menej.

 

Hrob Anny Hurbanovej, rodenej Jurkovičovej, na Národnom cintoríne v Martine. Foto TASR - Pavol Ďurčo

 

(Partnerom seriálu REBELKY je vydavateľstvo Albatros, ktoré vydalo knihu Príbehy na dobrú noc pre Rebelky)