NEW YORK, BRATISLAVA. Pred piatimi rokmi zaskočila americká herečka a režisérka Angelina Jolie celý svet, keď si nechala odstrániť prsia a prehovorila o tom otvorene. Mnohým ženám tak dodala odvahu pri ich zložitom rozhodovaní. Obojstrannú mastektómiu podstúpila Jolie, pretože sa bála rakoviny, akú dostala jej mama.

„Moja mama bojovala s rakovinou takmer desať rokov, nakoniec jej v 56 rokoch podľahla,“ napísala vtedy Angelina Jolie v článku Moje medicínske rozhodnutie v denníku New York Times.

 

Angelina Jolie s deťmi. Foto - TASR/AP

 

Rizikový gén BRCA 1

Jedna z najkrajších hollywoodskych herečiek, ale aj vyslankyňa OSN pre utečencov, matka troch vlastných a troch adoptovaných detí sa odhodlala pre radikálne riešenie, pretože je nositeľkou génu BRCA 1. Ten zvyšuje riziko rakoviny prsníka i vaječníkov. Po teste, ktorý stojí v Spojených štátoch 3000 dolárov, lekári odhadli, že má 87-percentnú pravdepodobnosť, že dostane rakovinu prsníka a 50-percentnú, že bude mať rakovinu vaječníkov.

„Som za Angelinu veľmi vďačná. Ona ako prvá odtabuizovala veľmi ťažkú a karmickú tému dedičnosti onkologických ochorení, ale aj možnosti meniť nepriazeň osudu. Vďaka nej sa mnoho odborníkov z iných medicínskych oblastí začalo o genetiku zaujímať viac a rovnako aj samotné ženy sa začali aktívne dožadovať genetického vyšetrenia, na ktoré majú nárok. V čase medializácie jej ochorenia stúpli počty vyšetrení žien u nás aj v zahraničí,“ povedala pre Ženy v meste Lucia Copáková, odborná garantka diagnostického centra lekárskej genetiky – GenVias.

Efekt bol naozaj citeľný. Na klinike v nemeckom Lipsku mali bežne dva až tri telefonáty týždenne, po masketómii americkej herečky ich bolo okolo osemdesiat. Vo viedenskej nemocnici AKH boli termíny na konzultácie obsadené na niekoľko mesiacov dopredu, povedal vtedy gynekológ Christian Singer. Záujem o genetické vyšetrenia stúpol vtedy aj na Slovensku.

 

 

Mamografia nestačí

„Na Slovensku sa ročne diagnostikuje približne 3000 nových prípadov rakoviny prsníka a z toho je dedične podmienených cca 300 z nich,“ hovorí Copáková a upozorňuje, že preventívna obojstranná mastektómia (tzn. obojstranné odstránenie prsníkov) je v prípade potvrdeného dedičného karcinómu prsníka výkon, ktorý zníži riziko výskytu karcinómu prsníka o cca 90-95 percent.

„Pri dedičnej rakovine prsníka je veľmi dôležité komunikovať aj preventívne odstránenie vaječníkov a vajcovodov. Táto operácia dokáže znížiť riziko karcinómu prsníka (nielen ženských orgánov) o ďalších 50 percent. Aj Angelina podstúpila oba preventívne zákroky,“ uviedla Copáková.

Hovorí, že pri dedičnom karcinóme prsníka sledovanie pomocou mamografie nestačí. „Podľa viacerých štúdií sa ukázalo, že karcinómy prsníka na dedičnom podklade sú agresívnejšie, majú nižšiu citlivosť na zobrazenie sa pri mamografii a preto má  magnetická rezonancia prsníkov pri tomto type sledovania svoje pevné miesto. Genetické vyšetrenie u žien s rakovinou prsníka a vaječníkov pri splnených indikačných kritériách je alfou a omegou komplexného riešenia samotného ochorenia,“ dodala Lucia Copáková.

Želala by si, aby sa na genetiku pri rakovine prsníka a vaječníkov kládol ešte väčší dôraz. „Môže to mnohým zachrániť život,“ dodala.