|
Ministerstvo zdravotníctva nepovažuje interrupcie za nevyhnutné zákroky a počas epidémie ich neodporúča vykonávať. Odôvodňuje to nebezpečenstvom nákazy a rizík spojených s pandémiou ochorenia COVID-19.
"Dnes sa, žiaľ, nachádzame v stave, keď nedokážeme s čistým svedomím prevziať zodpovednosť za ohrozenie životov a zdravia žien pri úkonoch, ktoré nie sú nevyhnutnou zdravotnou starostlivosťou," uviedla hovorkyňa ministerstva Zuzana Eliášová pre TASR v reakcii na list verejnej ochrankyne práv Márie Patakyovej, ktorá ministra zdravotníctva Mareka Krajčího (OĽaNO) žiadala o garanciu prístupu k interrupciám počas pandémie.
Interrupcia sa nedá odkladať
Právnička Janka Debrecéniová zo združenia Občan, demokracia a zodpovednosť s odôvodnením ministerstva nesúhlasí. “Zdravie nie je v medzinárodnom práve definované ako absencia choroby, ale ako stav fyzickej, duševnej a sociálnej pohody. Vo vzťahu k súčasnej situácii musíme teda osobitne zdôrazňovať, že právo na zdravie nie je napĺňané len ochranou pred koronavírusom, ale aj ochranou reprodukčných práv, ktoré majú, najmä u žien, tú osobitosť, že sú z časového hľadiska mimoriadne citlivé. Interrupcia je teda zdravotníckym výkonom, ktorý je neodkladný preto, že jeho neskoršie vykonanie je buď nemožné, alebo prináša neospravedlniteľné zdravotné riziká,” hovorí pre Ženy v meste.
“Právo žien na rozhodovanie sa o svojom tehotenstve je integrálnou súčasťou práva na súkromie, na dôstojnosť a integritu, na zdravie a na zdravotnú straostlivosť. V medzinárodnom práve je toto právo explicitne definované aj ako právo žien rozhodovať sa o počte a čase narodenia svojich detí. Keďže interrupcia je úkonom, ktorý potrebujú výlučne ženy, obmedzený prístup k nemu je diskrimináciou žien,” hovorí právnička Debrecéniová.
Čas hrá pri umelom prerušení tehotenstva zásadnú úlohu. Upozorňuje na to aj Adriana Mesochoritisová, politologička a aktivistka z organizácie Možnosť voľby. “Celá argumentácia je prekrútená. Ministerstvo zamlčuje časovo senzitívny dôvod - náš zákon umožňuje vykonanie interrupcie do 12 týždňov. Nikto nemôže žiadať, aby ženy čakali,” vysvetľuje.
“Ide o základnú službu zdravotnej starostlivosti. Naše zdravotníctvo nekolabuje, preto je ťažké pochopiť, že ministerstvo zdravotníctva vydáva takéto vyhlásenia,” hovorí Mesochoritisová a považuje to za porušenie ľudských práv žien.
Pandémia nie je dôvod odmietnuť interrupciu
Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že “oslabenie imunity počas chirurgickej operácie môže násobiť rizikovosť každej operácie. Práve operáciami oslabené tehotné matky by tak mohli byť výrazne ohrozené na svojom živote a zdraví," argumentuje rezort zdravotníctva. Okolnosťami, ktoré vylučujú vykonanie potratu, sú podľa ministerstva aj na základe súčasného zákona práve zdravotné dôvody.
Podľa právničky Debrecéniovej je odmietnutie interrupcie protiústavné aj v čase pandémie. Zákon tak porušuje ministerstvo i lekári. “Podľa ústavného zákona, ktorý vytvára záväzný rámec pre vyhlásenie núdzového stavu a fungovanie štátu počas neho, nie je obmedzovanie práv v kontexte práva žien na interrupciu vôbec možné. Ak poskytovatelia zdravotnej starostlivosti odmietajú vykonávať interrupcie, dopúšťajú sa tým priameho porušenia zákona a ľudských práv žien, ktoré nemá vôbec nijakú oporu v legislatíve upravujúcej núdzový stav,” hovorí Debrecéniová.
Ak ministerstvo zdravotníctva poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v nevykonávaní interrupcii podporuje a posmeľuje, dopúšťa sa tým podľa nej nedovoleného prekročenia svojich zákonných a ústavných kompetencií a priameho porušenia ústavného zákona upravujúceho podmienky vyhlásenia a realizácie núdzového stavu.
V zahraničí ženám interrupcie uľahčujú
“V zmysle tohto zákona je základnou úlohou verejnej moci v čase núdzového stavu vykonávať všetky opatrenia na ochranu života a zdravia osôb a na dodržiavanie ich základných práv. Ak teda ministerstvo chce chrániť práva a zdravie žien, ktoré žiadajú o interrupciu, cestou k tejto ochrane nie je zamedzovanie prístupu k interrupcii, ale realizácia interrupcie tak, aby sa čo najlepšie predišlo riziku nákazy – napríklad dôsledným používaním dezinfekčných a ochranných prostriedkov, vykonaním všetkej potrebnej komunikácie s klientkou dištančnu formou či zabezpečením možnosti vykonať tento úkon neinvazívnymi spôsobmi, ideálne v domácom prostredí žien,” hovorí Debrecéniová.
Foto - TASR
Adriana Mesochoritisová dáva za príklad krajiny ako veľká Británia, Írsko alebo Francúzsko. “Ak ministerstvu záleží na bezpečnom prístupe k interrupciám, môžu siahnuť k rovnakým opatreniam ako napríklad Veľká Británia, Írsko alebo Francúzsko, kde môžu ženy podstúpiť medikamentóznu interrupciu v skorých štádiách tehotenstva v bezpečnom domácom prostredí a poradiť sa s lekárom telefonicky alebo elektronicky. Nikam nemusia chodiť. Tak im uľahčili situáciu v čase pandémie,” vysvetľuje Mesochoritisová.
Viac ako sto organizácií žiada dodržiavať ženské práva
Viac ako sto organizácií z rôznych európskych krajín nedávno upozornilo, že pandémia COVID-19 a kríza verejného zdravia postavili systémy zdravotnej starostlivosti pred veľké výzvy. Pripomenuli, že je nevyhnutné, aby prijali aj opatrenia na ochranu zdravia, ľudskej dôstojnosti, telesnej a duševnej integrity a reprodukčnej autonómie žien a dievčat.
K výzve sa pridalo aj päť organizácií zo Slovenska.
Možnosť voľby, ASPEKT, Amnesty International, Občan, demokracia a zodpovednosť a Ženské kruhy zdôraznili, že ženy v našej krajine čelia viacerým prekážkam v prístupe k bezpečnej a včasnej interrupcii.
“K takýmto prekážkam patrí napríklad nedostupnosť medikamentóznej interrupcie vhodnej pre rané štádiá tehotenstva, čakacie lehoty, nedostatočné informácie o tom, v ktorých zariadeniach je možné podstúpiť umelé prerušenie tehotenstva, ako aj absencia prístupu k interrupciám v niektorých častiach Slovenska a pod. Súčasná pandémia COVID-19 tieto prekážky ešte zhoršuje, na čo v uplynulých dňoch upozornila aj verejná ochrankyňa práv,” napísali vo vyhlásení, ktoré poslali prezidentke Zuzane Čaputovej, predsedovi parlamentu Borisovi Kollárovi a premiérovi Igorovi Matovičovi.
