|
Zlepšovanie úrovne zdravotnej starostlivosti je aktuálnym problémom, ktorý sa týka ako pacientov tak i nás, lekárov. V tejto súvislosti si hodno všímať aj skúsenosti iných. Napríklad, z aplikácie systémov ktoré využívajú štáty ako sú Kanada či Spojené štáty americké. Aj tam si chcú udržať lekárov, ktorí sa vzdelávajú, dať kredit tým, ktorí spĺňajú kritériá súčasných medicínskych poznatkov v odbore a naopak, odstrániť z praxe lekárov, ktorí nie sú schopní tieto kritériá naplniť.
Ukončenie postgraduálneho vzdelávania je v živote väčšiny lekárov zásadným problémom. Udelenie diplomu alebo certifikátu je uznaním, že lekár absolvoval potrebné vzdelávanie a stal sa kompetentným vykonávať prax z danej špecializácie , kvalita ktorej sa medzi lekármi značne odlišuje .
Spojené štáty sú v súčasnosti jedinou krajinou na svete, kde väčšina špecialistov musí recertifikovat v určitých časových intervaloch prakticky po cely profesionálny život. Získanie recertifikácie je veľmi silnou motiváciou, pretože sa vyžaduje zo strany nemocníc, aby tie zas mohli požadovať preplácanie výkonov poisťovňami. Informácie o úrovni vzdelanosti lekára by mali získavať pravidelne ( napr. používaných tzv. samohodnotiacich programov a nemali by sa chápať ako ohrozenie lekára ale ako príležitosť lepšie sa vzdelávať.
V Kanade bol napr. vypracovaný tzv .PCDiary software, ktorý obsahuje možnosti čítania vedeckých časopisov ako aj možnosti vyhľadávania a generovania rôznych údajov .Jednou z možnosti je tzv. guestion library ,ktorá umožňuje lekárovi otestovať si svoje vedomosti .Tento systém je dobrovoľný .
Očakávania a požiadavky verejnosti neustále narastajú. Vo všeobecnosti sa predpokladá, že väčšina lekárov spĺňa kritéria profesionality a ich poznatky sú na úrovni doby. Ak to tak nie je, verejnosť oprávnene požaduje, aby lekári, ktorí nespĺňajú tieto štandardné kritériá, lekársku prax nevykonávali .
Metódy hodnotenia lekárov sú rôzne. V Kanade napr. existuje tzv .kanadsky model, zameraný na monitorovanie činnosti lekárov (MEPP)s komplexným prístupom, ktorý využíva viacero metód a) hodnotenia samotným lekárom, b) hodnotenia kolegami c) náhodné audity d) vyšetrenia sťažnosti pacientov. Väčšina lekárov úspešne prechádza prvou etapou .
Následne, v druhej etape, vykonáva sa nemocničný audit ,audit ambulancií a štruktúrovaný pohovor s lekárom. Dôraz sa kladie na programy kontinuálneho vzdelávania a spätnú väzbu. V prípade potreby nasleduje tretia etapa, kde sa lekár musí podrobiť ústnym a písomným skúškam, ktoré hodnotia základné znalosti v odbore.
Prax ukazuje, že na Slovensku je odlišná situácia. Postgraduálne vzdelávanie lekárov zabezpečuje Inštitút pre ďalšie vzdelávanie lekárov - IVZ ,ktorý má viacero katedier podľa jednotlivých medicínskych odborov. Realizácia postgraduálneho vzdelávania na Slovensku má viacero úrovní a,)systém atestácii b.)certifikácii a recertifikáciíi c.)postgraduálne špecializácie doškoľovanie kurzy.
Zjednodušene možno povedať, že lekár na Slovensku po ukončení štúdia musí absolvovať prax na lôžkových oddeleniach 2,5 -3 roky, aby mu bolo umožnené vykonávať atestáciu z daného odboru. Po jej absolvovaní sa môže zaradiť do špecializačnej prípravy na nadstavbovú atestáciu z daného odboru ,kde sa taktiež vyžaduje klinická prax 3 a viac rokov od prvej atestácie. Od roku 1996 existuje systém udeľovania certifikátov taktiež realizovaný IVZ ,ktorý umožňuje vykonávať špeciálne diagnostické metodiky buď celoživotne alebo na určitú dobu .Potom sú to taktiež celoročne špecializačné kurzy ,ktoré sú kapacitne limitované na určitý počet lekárov. Napriek tomu je zrejmé, že systém kontinuálneho vzdelávania na Slovensku, ktorý prispieva k zvyšovaniu kvality zdravotnej starostlivosti nie je plne dostačujúci. Potvrdzuje to i značná apatia lekárov v oblasti výskumu, prezentácii ročných originálnych výsledkov v slovenských a zahraničných časopisoch. Keďže zmeny v legislatíve nemožno v krátkom čase očakávať, jednou zo schodnejších ciest , môže byt z aplikácia efektívneho systému vzdelávania väčšími odbornými spoločnosťami v spolupráci so zdravotnými poisťovňami.
Možnosti zvyšovania kvality poskytovanej starostlivosti, ktoré dávajú i skúsenosti z vyspelých krajín, ako som aspoň v krátkosti načrtla, sú teda i na pravidelnom kontinuálnom vzdelávaní lekárov a možnosti opatrení ktoré, samozrejme, pri optimalizácii na naše podmienky, môžu v konečnom dôsledku prispieť k zvyšovaniu úrovne poskytovanej starostlivosti o pacienta.
(Autorka je lekárkou, kandiduje za Most-Híd)
Prečítajte si aj Ženy, politika nie je výhradnou doménou mužov!
