Do miestnosti vstupuje mladá, energická dáma, ktorá ešte pred našim rozhovorom vyrieši zopár správ, poďakuje za možnosť hovoriť o téme, ktorá sa „nenosí“ a rovno sa mi otvára. Je bezprostredná, prirodzená a ja by som si nikdy, stretnúc ju niekde na detskom ihrisku, ani len nepomyslela, že si prešla popôrodným peklom. Dnes o tom hovorí úprimne a otvorene, no začiatky boli podstatne náročnejšie. Ivana Poku pochádza z Košíc, svoj nový domov však našla v Londýne, kde už dlhšie pôsobí a žije aj spolu so svojím manželom a krásnymi dvojičkami. Čo tomu predchádzalo? 

Dnes ste vy tou, ktorá pomáha ostatným s postnatálnou depresiou. Čo ale vaše bolestivé začiatky, kedy ste zistili, že niečo nie je v poriadku a je potrebné to riešiť?

“Pri popôrodnej depresii (alebo akejkoľvek depresii)  je nebezpečné, že človek si je málokedy vedomý toho, že je to depresia. Cíti všetky príznaky ako plačlivosť, pocit zlyhania, malá alebo žiadna chuť do života, no nie je to ako pri nádche, že sa človek zobudí a vie, že je chorý. Mnoho matiek si uvedomilo, že trpelo depresiou až potom, ako sa z nej dostali. 

Ja som bola v šoku, keď som necítila žiadnu lásku, keď som prvýkrát uvidela svoje deti. Každý mi hovoril, aký je to krásny pocit, vidieť svoje deti po prvýkrát, o to horšie som sa cítila, keď som necítila nič. Takisto som bola v šoku, keď som mala problém s dojčením. Myslela som, že sa to stane prirodzene, a nie že sa to musím učiť…

🛒  [Nosiče, šatky na nosenie detí, oblečenie pre mamy - kliknite tu:]

Čoskoro som sa cítila ako robot bez citu, ktorý len kŕmi a prebaľuje. Akoby sa môj život príchodom detí skončil. Ľutovala som rozhodnutie mať deti a túžila som vrátiť čas. Nebrala som to však tak, že niečo nie je v poriadku. Brala som to tak, že so mnou niečo nie je v poriadku.” 

Je popôrodná depresia tabu? 

Je podľa Vás téma popôrodnej depresie stále v našej spoločnosti tabuizovaná? 

“V posledných rokoch sa o depresii hovorí omnoho viac ako kedysi, napriek tomu je to stále dosť tabuizovaná téma. Niektorí ju dokonca považujú za “novodobú chorobu. 

Ja hovorím, že depresia tu bola vždy, akurát sa o nej nehovorilo. Je skvelé vidieť, ako sa ľudia začínajú viac otvárať, vrátane celebrít, stále je však mnoho ľudí, ktorí depresiu nevnímajú ako chorobu, ale ako rozmar.  Sme na dobrej ceste, no ešte potrvá veľmi dlho, kým budú ľudia o depresii všeobecne uvažovať ako o chorobe.”

Prečítajte si

Zvládnuť hnev sa musia učiť aj mamy. Deti často kopírujú správanie rodičov

Žijete v zahraničí, v Londýne, pokojne to porovnajte so Slovenskom. Alebo sme „na jednej lodi“ a nikde sa túto tému nedarí otvárať? 

“Myslím, že Veľká Británia je v tomto trochu otvorenejšia. Zrejme to však súvisí s rozdielmi v mentalite, než s konkrétnou témou.” 

Cíti sa mama s postnatálnou depresiou ako zlá matka? Dá sa vôbec tomu predísť? 

“Problém je, že od novej mamičky sa akosi automaticky očakáva, že bude šťastná. V mnohých prípadoch to tak však nie je. Stať sa matkou je obrovská zmena a šok pre celý systém. Váš život sa zmení zo dňa na deň, no nedá sa na to zo dňa na deň aj adaptovať. Odrazu nemôžete robiť nič, na čo ste boli zvyknutá. Ste sústavne unavená a do toho sa musíte starať o sústavne kričiace dieťa, ktoré často neviete utíšiť. Toto je niečo, čo si človek nedokáže ani predstaviť, kým to nezažije…  

Myslím si, že k popôrodnej depresii prispievajú vo veľkej miere médiá a okolie. Keď sa pocity šťastia nedostavia ihneď, matka to cíti ako zlyhanie a často upadá do depresie. Je to bludný kruh. Určite by pomohlo, keby sme boli otvorenejší a úprimnejší ohľadom reality materstva, hlavne v jeho prvých štádiách.” 

Aké pocity sa preháňali Vašim telom a dušou? 

“Čo sa týka pocitov, povedala by som, že matka s postnatálnou depresiou sa cíti prázdna a zbytočná. Predísť alebo znížiť riziká sa dá tým, že budú budúce mamičky lepšie pripravené a informované o materstve, hlavne z hľadiska emócií a života po príchode bábätka. 

🛒 [Ľahší život mamičkám - kliknite tu:]

Väčšina predpôrodných prípravných kurzov ponúka informácie o pôrode a starostlivosti o bábätko, čo je určite dôležité, no rovnako dôležité je informovať budúcich rodičov aj o tom, aké emócie je normálne prežívať. A prečo - ako s nimi pracovať, ako predísť depresii, ako rozpoznať príznaky… 

Ďalším dôležitým faktorom je rozprávať o svojich pocitoch. V mnohých prípadoch mamička, ktorá necíti šťastie a radosť z materstva, prirodzene túži tieto pocity tajiť. A toto je takmer istá cesta do pekla. Čím skôr začne matka rozprávať o svojich pocitoch so svojimi blízkymi, tým väčšia je pravdepodobnosť, že predíde depresii alebo iným problémom. 

Takisto je veľmi dôležité siahnuť po pomoci. Mnoho matiek má tendenciu robiť všetko osve, čo prirodzene vyústi do ešte väčšieho tlaku. Ľudia sú radi, ak môžu pomôcť, preto sa netreba báť a pýtať sa. Poproste svoju mamu, sestru, babku, kamarátku alebo aj susedu, aby vám nakúpili, poupratovali, navarili, postrážili malé, kým si odpočiniete. Takto bude spokojná nielen matka, ale aj dieťa.” 

Potrebovali ste lekársku pomoc?

"Zo začiatku som brala antidepresíva, ktoré mi predpísal môj lekár, ale najprv nepravidelne, čiže mi veľmi nepomáhali. Až keď som mala pocit, že som sa stala hrozbou pre seba aj pre deti, tak som ich začala brať pravidelne. Ale čo mi pomohlo naviac bolo začať o tom rozprávať a prestať trpieť v tichu, vtedy začala ozajstná zmena a cesta k vyliečeniu."

Ako pomôcť mame, znaky depresie

Kto bol pre Vás najväčšou oporou a k čomu by ste prirovnali stav, ktorý ste zažívali? Hovorí sa, že človek s ťažkou depresiou nedokáže ani vstať z postele. Môže si toto dovoliť mama novorodeniatok - dvojičiek? Veď to musí byť ešte náročnejšie… 

“Najväčšou oporou bol pre mňa môj manžel Yaw. Nebyť jeho, neviem, ako by to celé dopadlo a či by som tu ešte dnes vôbec bola. V prvých týždňoch som len plakala a nechcela ani vstať z postele. Cítila som obrovskú čiernu prázdnotu. Depresia je ako démon, ktorý vás celkom ovládne a zrazu nemáte kontrolu nad svojimi myšlienkami a často ani činmi. Iba vďaka Yawovej opore a pomoci som zvládla fungovať. Keď som to nezvládala, Yaw prebral celú starostlivosť - o deti, aj o mňa. Doteraz nechápem ako to zvládol, hlavne keď popri tom musel chodiť do práce. 

Osobne mám naozaj obrovské šťastie, že mám po svojom boku skvelého muža, pretože mnoho mamičiek to šťastie nemá a často sú na všetko samé. Podľa mňa je omnoho ťažšie mať jedno dieťa, na ktoré ste sama, ako mať dvojičky a úžasného partnera. 

Keď som sa so svojimi pocitmi zdôverila viacerým ľuďom, našla som veľkú oporu aj v mojich priateľoch a rodine. Neraz ku mne dokonca prišla opora od ľudí, od ktorých by som to vôbec nečakala. Bol to úžasný pocit. Nie každý má  však okolo seba takých skvelých ľudí, preto vždy na začiatok odporúčam zdôveriť sa niekomu, komu dôverujete.” 

Ivana Poku s rodinou.  Foto - archív IP

Boli ste aj Vy súčasťou „divadla“ ktoré sa možno odohráva v mnohých rodinách, že si mama poplače, až keď sa zatvoria dvere a je sama? A navonok, na detskom ihrisku, na rodinných oslavách „hrá“ šťastnú a vyrovnanú osobu. Alebo ste sa verejne hovorili o svojich pocitoch? 

“Takto vyzeral môj život asi osem mesiacov. Navonok som bola matka, akou som myslela, že som mala byť a za zavretými dverami som trpela ako pes.  Veci sa začali meniť v deň, keď som sa zložila a rozplakala pred svojou kamarátkou. Už som ďalej nevládala, siahla som si na úplné dno, odkiaľ ide len cesta nahor. 

Vtedy som po prvý raz hovorila o svojich pocitoch s niekým iným ako len s Yawom. A nechápala som, prečo som tak nespravila omnoho skôr. Ihneď zo mňa všetko opadlo a cítila som sa stokrát lepšie. Asi hlavne preto som postupne nabrala odvahu hovoriť o tom s viacerými ľuďmi. Vtedy nastala skutočná zmena.” 

Ste autorkou knihy 'Motherhood - The Unspoken’ - ako vznikla myšlienka napísať knihu, vydať ju, dokonca nie v materinskom jazyku?

“Myšlienka napísať knihu vznikla hneď ako som pochopila, koľko matiek sa cíti rovnako ako ja na začiatku materstva. Vtedy ma premohla silná túžba im pomôcť a povedať všetko, čo som kedysi potrebovala počuť ja. Najprv som začala blogovať a postupne začala pracovať na knihe. 


🛒  [ Starostlivosť proti starnutiu pleti a proti vráskam na Yves Rocher kliknite tu:]

'Motherhood - The Unspoken’ ponúka reálny náhľad do sveta novej mamičky, odkrýva tajomstvá, o ktorých sa nehovorí a pomáha predísť popôrodnej depresii. Nápad napísať ju v angličtine bol prirodzený, keďže žijem v Británii, no tento rok plánujem knihu preložiť a vydať aj na Slovensku.”

Povedzte nám viac o ženách a príbehoch, ktoré tvoria knihu? 

“Kniha obsahuje príbehy desiatich mamičiek, vrátane mňa, ich odkazu pre svoje staré “ja” a pre nové mamičky. Výber mamičiek bol čisto náhodný. Keď som začala pracovať na knihe, napísala som svojim kamarátkam s malými deťmi, či by chceli zdieľať svoj príbeh. Keď som ich oslovila, vo väčšine prípadov som nevedela, aký bol ich príbeh. Keď som si to potom čítala, často som ostala v šoku a len to potvrdilo, ako málo sa medzi sebou ako matky rozprávame. Matky spolu trávia mnoho času, no často nemajú ani šajnu, čím si tá druhá prechádza.” 

Boli ste finalistkou ocenenia Best Business women awards. To je poriadny skok z postnatálnej depresie až „na pódium“. Čo to pre vás znamená a kam Vás to posunulo? 

“Keď som začala blogovať - ako čerstvo vyliečená z depresie, bolo v tom moje srdce a silná túžba pomôcť iným. Časom táto vášeň prirodzene vyústila do niečoho väčšieho. Keď som bola vyhlásená za finalistku ocenenia Best Business women awards, bol to neskutočný pocit. Vidieť, že moja práca má zmysel a pomáha iným je to najkrajšie ocenenie, aké si len dokážem predstaviť.” 

Prvorodičky a ich problémy

Čo by ste odkázali budúcim mamičkám? Možno hlavne prvorodičkám? Zámerne nehovorím poradili, pretože rád si vypočujú až až, aj takých, ktoré si nepýtali. 

“S tým silno súhlasím.  Aj v mojej knihe preto neponúkam rady, ale odkaz. Ako nová matka budete zažívať pocity, ktoré vás šokujú a možno aj vystrašia, no verte mi, že sú úplne normálne a prirodzené, a nie ste jediná, ktorá ich zažíva. 

Ivana Poku.  Foto - archív IP

Nech sú tie pocity akékoľvek, rozprávajte o nich. S partnerom, rodičom, so sestrou, kamarátkou, lekárom... s niekým, komu dôverujete. Ideálne s niekým, kto má tiež deti, pretože ten si tým prešiel sám a vie, čo prežívate.  A stále nasledujte svoj inštinkt. Ako nová matka ste zaplavená radami z každej strany, no pamätajte, že nikto nepozná vás a vaše dieťa lepšie ako vy. Vaším najlepším radcom je váš inštinkt.” 

A čo by ste poradili okoliu a rodine budúcej či súčasnej mamičke? Zaručených „dobre myslených rád“ sa napočúvajú dosť, čo im na psychickej pohode nepomáha… 

“Určite nie. Pamätajte, že nová mamička prechádza obrovskou zmenou a čo teraz potrebuje najviac je vaša podpora. Pomáhajte jej ako môžete. Povedzte jej, že ste tu pre ňu. Opýtajte sa, či je v poriadku (a čítajte medzi riadkami). Doneste jej teplé jedlo, upracte, nakúpte… Nepýtajte sa, či to potrebuje, pretože pravdepodobne vám povie, že nie. Jednoducho to spravte. A hoci je pochopiteľné, že s ňou chcete stráviť čas, v prvých mesiacoch obmedzte návštevy na minimum. Nová mamička teraz potrebuje priestor a spánok.”

Na záver veľmi úprimná otázka. Je dnes Ivka Poku a jej rodina v poriadku? 

“Ďakujem veľmi pekne za opýtanie. Pri mojej práci občas zabudnem na seba, tak je veľmi pekné, keď mi to niekto takto príjemne pripomenie.  Naši chalani práve oslávili štyri roky. A hoci je to poriadny zaberák, je to náročné z úplne inej stránky a nedá sa to ani porovnať s tým, čo sme prežívali na začiatku. 

Dnes nám dá zabrať hlavne ich energia. Samozrejme, sú dni, kedy sa potrebujem zavrieť do izby a predýchať, no láska, ktorú k nim dnes cítim, preváži všetko ‘zlé’.  Takže v skratke môžem povedať - áno, sme v poriadku.”