Keď boli moje decká malé, jedna z prvých rodičovských rád, ktoré som si prečítala, znela: Vždy buďte dôslední! Keď niečo poviete, musíte to aj dodržať, inak si z vás deti budú robiť dobrý deň... Zdá sa, že Miroslav Lajčák o tejto rade nikdy nepočul. Škoda. Jeho autorita a vnímanie jeho ako osoby, ktorej slovo platí, šli prudko dole. A je pritom jedno, že keď zostal ministrom zahraničných vecí, všetci sme si tak trochu aj vydýchli. Výsledok je, že spadol na úroveň ľudí, čo nedržia slovo. Ohýbateľných, lavírujúcich, kvetnato vysvetľujúcich... „Slovo robí chlapa,“ hovorievali naše staré mamy. A vedeli prečo. Sorry, pán minister, ale kvetnaté vysvetlenia, prečo je zrazu všetko inak, než som povedal, chlapa nerobia...

Kým Lajčák zvádzal svoj boj o cestu do Marrákešu, z ktorého sa nakoniec vykľulo len provinčné divadielko, vo Francúzsku „žlté vesty“ protestovali proti zvýšeniu spotrebnej dane na palivo. Spočiatku pokojné demonštrácie sa zmenili na pouličné šialenstvo. V Paríži vyrástli barikády, horeli autá, lietali dlažobné kocky aj gumené projektily. Francúzsky prezident Emmanuel Macron zavelil na ústup. Francúzi do peňaženiek hlbšie nenačrú. Za to my zaplatíme viac za potraviny (lebo daň pre obchodné reťazce), za poistky (lebo nová daň z poistiek), za elektrinu aj plyn a ešte kadečo iné. Ale kto by skrz tých „pár drobných“ šiel do ulíc, že? Nie sme predsa žiadni barbari ako tamtí žabožrúti.

 

Prečítajte si

Nie je to s nimi až také zlé

 

Keď človek pozná tú našu holubičiu povahu (čudné, že málokedy sa prejavuje v diskusiách na nete, tam sa, naopak, z holubíc často meníme na supy), nebolo tento týždeň lepšej správy ako tej, že ľudia vyšli do ulíc kvôli aktivistom z Greenpeace. Tých chceli nechať vo väzbe len za to, že sa vyšplhali na vežu v Novákoch, aby tak poukázali na fakt, že baníctvo znečisťuje životné prostredie. Znečistené prostredie pritom každý rok zabije na celom svete viac ľudí ako choroby. Napriek tomu sa našlo dosť takých, ktorí na aktivistov nadávali, lebo veď čo tam po nejakom špinavom vzduchu, vode či pôde...

Tak mi napadá, či by sudca nemal strčiť do väzby aj americkú spoločnosť Pantone, ktorá každý rok vyhlasuje farbu roka. A pre rok 2019 zvoli korálovú. A nielen preto, že je to farba krásna, teplá a pozitívna, ale hlavne preto, aby tak poukázala na alarmujúci stav koralových útesov v otepľujúcich sa a znečistených oceánoch. Drzáci jedni, takto nám siahať do svedomia ešte aj vtedy, keď si chceme kúpiť len moderné handry či vymaľovať byt.

Na sociálnych sieťach si želáme pokojný advent. Čas medzi zapálením prvej a druhej adventnej sviečky však bol akýkoľvek, len nie pokojný. Bol taký čudný. Nabitý emóciami so zvláštnou pachuťou. Čo asi prinesú ďalšie dni?