Keď som sa narodila, mala moja mama dvadsaťdva a vyzerala na šestnásť. Mala dva vrkoče a vážila 45 kíl. Nebola pripravená byť matkou a nevedela, čo so mnou. Nikdy nemala mladších súrodencov a nikdy sa nestarala o bábätko. Moja mama totiž vyrástla v detskom domove.

Keďže adoptívni rodičia mali iba ju, nikdy nevidela, ako sa vychovávajú deti. Mala šťastie v tom, že jej zo začiatku všetci pomáhali. Mala okolo seba ľudí, ktorí ju naučili všetko potrebné. V materstve tak trocha tápala, ale nakoniec sme to obe nejako prežili.

Napriek všetkým okolnostiam mala moja mama niečo, čo sa nedá nikde naučiť. Čo dostanete do vienka, alebo odpozorujete jedine od svojej mamy. Materskú lásku. Napriek tomu, že si svoju mamu nepamätala, lebo zomrela veľmi skoro po jej narodení, nejakým zázrakom moja mama presne vedela ako ma ľúbiť.

Vedela , že mám rada čítanie rozprávok pred spaním a nevynechala ani jeden Popoluškin bál, aj keď bola unavená. Za posledné peniaze mi pod Michalskou v Mladých letách kúpila Opice z našej police. Do výplaty sme potom jedli už len chlieb vo vajci. Simultánne mi prekladala všetky diely Winnetoua, ktoré vysielali na maďarskej televízii.

Keďže som milovala filmy, chodili sme veľa do kina. Na Belmonda, aj na Delona.  Spolu sme plakali pri Kramerovej versus Kramer, aj pri Podraze. Vždy sme sa tešili na scénu zo Spomienok na Afriku, kde Redford umýval vlasy Meryl Streep.

Naučila ma počúvať Beatles a ja som ju zasa naučila počúvať U2 a Depeche Mode.

Moja mama mala pochopenie pre všetky moje kamarátky. Chodili k nám stále, niektoré u nás prespávali a nechcelo sa im ani domov. Chodili k nám aj sestry mojich kamošiek a mamy mojich kamošiek pozerať Dallas, keď bol práve v telke futbal a nemohli pozerať doma. Naša domácnosť bola ženským útočiskom, salónom krásy, kde sme si vzájomne farbili vlasy, požičovňou oblečenia, aj kníh, miestom, kde sa dalo byť, keď ste mali práve doma dusno.

Najlepšia vec, ktorú mi moja mama okrem svojho času, pozornosti a starostlivosti dala, bolo to, že ma naučila robiť všetko, čo treba načas a poriadne. Zapájala ma do nákupov, upratovania, aj varenia. Od detstva som mala okrem zábavy, aj povinnosti. A preto som s tým nikdy nemala problém. Teraz sa to snažím realizovať so svojím synom. Priznávam, ide to ťažšie, ale učí sa. Robím to, pretože viem, aké je dôležité stanoviť deťom hranice, aké je dôležité naučiť ich vážiť si prácu a rešpektovať fakt, že aj povinnosti a disciplína majú miesto v živote. Mojej mame sa to osvedčilo.