„Tak toto je fakt stupídna reklama!“, okomentovala moja známa billboard jednej sťahovacej spoločnosti. „Hej, ja tiež znechutene krútim hlavou vždy, keď ju vidím.“
Asi o dva dni som cestovala s inou známou. Nedalo mi to a spýtala som sa na jej názor. „Čo ja viem? Ja si ju dáko nevšímam. Blbá je, ale tak čo už.“
Mhm. Zamyslela som sa. Čo alebo kto je tu vlastne blbý? Žeby ja, lebo sa ešte nad takýmito vecami vôbec pozastavujem? Je možné, že tú reklamu poznáte i Vy. Alebo ešte takú ďalšiu z „rovnakej kategórie“ s plávajúcou podlahou. Alebo dáku úplne inú, ktorú ja ani nepoznám. Ale ktovie, možno ju predsa len raz spoznám. Pozastavím sa ešte nad ňou vôbec? Reč je o duchaplných reklamách na produkty, ktoré majú predávať vyobrazenia sporo odetých dám.
Čo vedie firmy k namiešaniu takéhoto „marketingového koktailu“? Sú ich produkty také desné šmejdy, že nič iné by ich nepredalo? Alebo sú výrobcovia (ako to len pekne povedať?) tak málo kreatívni, že sa jednoducho na nič iné nezmôžu? Veru, celkom by ma zaujímalo, ktorú z týchto dvoch možností by si oni sami vybrali.
Nie som žiadny marketingový guru. Celkom som však ochotná uveriť tomu, že na pánov takáto reklama pôsobí. Možno si vedome kúpia práve tieto parkety. Alebo „značka“ zostane zafixovaná niekde v ich podvedomí a kúpia ich takpovediac nevedome. Alebo ich billboard rozptýli natoľko, že skončia v stĺpe elektrického vedenia, vo zvodidlách. Jednoducho...možností je tu viac než dosť.
Ako reagujú ženy? Môj mini „reprezentatívny“ prieskum o počte respondentov tri kusy som popísala vyššie. Bežné ženy vraj majú tendenciu porovnávať sa s retušovanými kráskami z obálok časopisov, čo môže viesť k zlému pocitu zo samej seba, k prehlbovaniu pocitu menejcennosti a podobne. Hlavne u mladých dievčat a žien. Zrejme tieto reklamy pôsobia obdobne. Ako môžu byť vnímané deťmi, nad tým sa už radšej ani nezamýšľam...
Rozoberme si dve spomínané reklamy na drobné. Reklama prvá. Sporo odetá slečna či mladá pani v póze obdobnej mačaciemu chrbátu cvičenému na hodinách telocviku na základnej škole sa plazí po plávajúcej podlahe.
Oblečené má: spodné prádlo. Teda, kokrétne jeho spodný diel. A ktovie, možno má oblečené aj tie dlhé vlasy (parochňa). Obuté má topánky, v ktorých by ste sa nechceli preháňať po supermarkete zháňajúc rybie filé či olej (alebo snáď len mlieko). A samozrejme, určite by ste v nich nechceli utekať na autobus či na kávu s kamarátkou. Teda za predpokladu, že nie ste hollywoodska hviezda kinového plátna. Vtedy by ste si na akčnú scénku- naháňanie autobusu plného lotrov so samopalom v ruke mohli najať dáku chudinku dablérku povedzme z východnej Európy. Áno, áno, mám na mysli práve ten bývalý východný blok.
Ja viem, že deň bláznov už bol 1. apríla. Ale skúsme to celé otočiť na hlavu a predpokladajme, že tieto reklamy vytvorili tie najkreatívnejšie hlavy reklamného priemyslu, tí najlepší. Skúsme sa teda zamyslieť, aké skryté symboly by sa v nich dali hľadať.
Mačací chrbát- signál pre občana- nezabúdajte na starostlivosť o svoju chrbticu. Alebo výrobca je veľmi férový a naznačuje, že so zakúpeným výrobkom budete takí nespokojní, že sa od žiaľu budete v pravidelných intervaloch plaziť po podlahe. Chrbát slečny nie je vykrivený príliš ani primálo. Aby nedošlo k zbytočnej a komplikovanej polarizácii spoločnosti, nedá sa posúdiť, či stupeň zakrivenia chrbtice ženy má evokovať problematiku chrbtovej kosti alebo nie. Samotný fakt, že žena je oblečená iba sporo môže opäť predznamenávať, že výrobca je zase veľmi férový a podprahovo vám naznačuje, že ak si kúpite tieto plávajúce podlahy, na nič iné ako spodné prádlo vám už peniaze nezvýšia. Ďalšou variantou by mohlo byť sprostredkovanie informácie- podlahy kúpite u nás „za babku“. Alebo k podlahám dostane od nás grátis i takúto „myčku“, ktorá sa bude starať o ich čistotu. Prípadne...na takúto podlahu určite namotáte práve túto „babenku“.
Reklama druhá jednej sťahovacej spoločnosti. A...od nudy už začínam zívať. Niektoré vyššie použité vysvetlenia pri prvej reklame by sa totižto dali aplikovať i tu. Ak sa rozhodnete pre našu spoločnosť, na nič iné ako spodnú bielizeň vám už peniaze nezvýšia. Alebo- naše služby sú „za babku“. Či k sťahovaným veciam vám pribalíme aj takúto „babenku“. Prípadne úplne nová interpretácia- dámam pomôžeme presťahovať aj ich šaty spolu so zabalením (ich zbalením?) a rozbalením grátis. Teraz mi napadá. Myslíte si, že v cene bude aj ich vypranie či ožehlenie? Ozaj a vy si fakt viete predstaviť, že vašu starú, ťažkú, rozheganú skriňu či dcérin klavír bude aj reálne sťahovať takáto útla kvetinka?
Čože, milé dámy? Nebodaj sa vám popísané reklamy zdajú byť teraz ešte hlúpejšie, ako ste ich vnímali predtým? Ale no tak, nerozčuľujte sa! Škodí to nielen zdraviu ale i kráse! Nie, vôbec nemusíme napochodovať do ulíc s transparentmi s nápismi typu „Preč s hanlivou reklamou!“. Veď koľké z nás majú bohaté skúsenosti s motivačnou literatúrou, pozitívnym myslením a vizualizáciu. Takže navrhujem, keď budeme nabudúce meditovať, predstavujme si svet bez takýchto reklám. Vysielajme energiu hojnosti a kreativity voči všetkým tým, ktorí takéto reklamy „tvoria“ alebo snáď majú len na ich „tvorbu skrytý potenciál“.
Prečítajte si aj Za podivný príbeh bylinkárky získala Anna Bolavá cenu Magnesia Litera
