Správy o predražených CT-čkách, lavičkách a tiež o tetičkách či kmotričkách sa na nás valia zo všetkých svetových strán. (Ešteže sú len štyri!) Jeden by im ani pri najväčšej snahe nemohol uniknúť...
Zdá sa mi, že väčšina ľudí (vrátane mňa) vzhľadom na korupciu spadá do kategórie tzv. ZTN (Znechutení s Tichým Nesúhlasom). Pričom tichý nesúhlas v tomto ponímaní nevylučuje verbálny prejav. Ide o slovný prejav, ktorý nikam nevedie a nič nerieši. Doložím príkladom.
V médiu zachytíte informáciu o niekoho neoprávnenom obohatení sa z verejných zdrojov. Ak spadáte do ZTN kategórie, Vaša reakcia bude s najväčšou pravdepodobnosťou kopírovať jeden z dvoch scenárov.
Scenár prvý: Zamračíte sa a vypnite médium.
Scenár druhý: Zamračíte sa a správu si vypočujete/ prečítate do konca. Pri najbližšom stretnutí rodiny alebo s priateľmi ju budete používať ako vedomostnú bázu pre vety typu: „A toto si už počul?! No kde to len žijeme! Z tejto krajiny sa už len vysťahovať!“ Zvýši sa Vám pri nich krvný tlak, extrovertnejší z Vás budú ich závažnosť zdôrazňovať bezradným rozhadzovaním rúk, citlivejším sa na tvári či krku možno objavia červené škvrny.
Na druhej strane tu však vznikajú združenia, ktorých cieľom je odhaľovať korupčné správanie a snáď i výchovne pôsobiť na spoluobčanov. Z času na čas (zriedka) vstúpi na scénu agent provokatér. Alebo nad touto krajinou pod Tatrami preletí Biela vrana. A tá istá, s dochrámaným krídlom, Vás možno raz obslúži napríklad v McDonalde... (Podobnosť s reálnymi osobami je SAMOZREJME čisto náhodná...)
No pozrime sa tej korupcii bližšie na zúbky, keď sa už o nej všade toľko píše i hovorí. Čo to tá korupcia vlastne je??
Podľa Wikipédie sa korupcia v širšom zmysle dá chápať štyrmi spôsobmi. Ako podplácanie alebo poskytovanie alebo prijímanie prospechu; ako zneužívanie zverenej moci na súkromný úžitok alebo prospech; porušenie všeobecného záujmu v prospech špeciálneho prospechu. No a štvrtý bod sa mi páči úplne najviac. Korupcia ako morálna skazenosť, predajnosť.
Ruku na srdce. Kto z nás žije v rodine, ktorej ani jeden člen nedoniesol lekárovi všimné alebo aspoň kávu ako poďakovanie za starostlivosť? Domnievam sa, že nikto. Ako sa hovorí, topiaci sa aj slamky chytá. Zdravie pravidelne v prieskumoch označujeme ako jednu z najvyšších (alebo dokonca ako najvyššiu) hodnotu. Tiež zvykneme hovoriť, že pre ľudí, ktorých máme radi by sme urobili aj to takzvané “posledné“. A kde inde sme viac zraniteľní ako u lekára? Choroba nám nebezpečne pripomína obmedzenia našich tiel i našu smrteľnosť. No a samozrejme, je tu i skupina lekárov, ktorá k nám bez hanby natŕča svoje chamtivé ruky… Nedá mi nespomenúť si na lekára Silva Krčméryho, ktorý počas svojej celožitnej praxe nezobral žiadny úplatok, dokonca ani jabĺčko vo väzení (veľmi to cenená komodita)!! Zrejme by nebolo na škodu, keby o tomto chlapíkovi a jeho postoji prednášali na lekárskych fakultách…
Ak ste sa pri zmienke o káve tak trochu zľakli, že korupčníkom by mohla byť aj Vaša najmilšia, na svete tá úplne najlepšia 80-ročná babka, ktorá obvoďákovi z času na čas prinesie domáce vajíčka, neprepadajte panike! I tu treba používať zdravý sedliacky rozum. Niekedy jednoducho cítime vďačnosť a úprimne sa chceme podeliť.
I keď, vďačnosť sa dá, samozrejme, vyjadriť i nemateriálne. Úsmevom či milým slovom. Tu je zrejme priestor pre našu vlastnú sebavýchovu.
Ale späť už k tomu môjmu známemu. Pomohol mi a nezkasíroval ma. I keď mohol. Som presvedčená, že drvivá väčšina ľudí by to na jeho mieste urobila. Mám teda celkom inú skúsenosť s týmto človekom, ako naznačovala správa. (Podozrenie na korupciu, odstúpil….) Odolala som pokušeniu zistiť si o prípade na nete viac. Celé som si to pre seba uzavrela spôsobom : „Moja skúsenosť s týmto človekom je takáto a bodka“. Predsa len, človek je dosť zložitý organizmus… A dokonca i schopný vnútornej transformácie. I keď asi táto možnosť nie je veľmi častá. Ale je!
Hlavou sa mi ešte chvíľu preháňali otázky typu: „Čo vedie človeka k tomu, aby bral úplatky? Naozaj je to len o peniazoch alebo je tam možno i ten pocit moci? Ja som ten, ktorý môže veci ovplyvniť?”
Po čase som ich však zahnala do kúta s povzdychnutím: „Vďaka za každého človeka, ktorý si na chlieb zarába poctivou prácou!” A viete Vy ešte čo? Napokon som dospela k záveru, že ak nemám odvahu/energiu/chuť/… aktívne na zlepšovanie vecí vplývať, je lepšie sústrediť sa na môj vlastný život. Lebo Janko Skorumpovaný, ktorý si vďaka neoprávnenému obohateniu kúpil nové AUDI a ktovie ešte čo a ani Janka Skorupovaná, ktorá si z takýchto peňazí kúpila kolobežku mi s najväčšou pravdepodobnosťou nekúpia ani AUDI, ani kolobežku. Ale ono to je vlastne v poriadku. Veď ja by som ich ani nechcela. Ale to najdôležitejšie na záver.: Ani za mňa neodžijú môj život. Zdá sa mi, že niekedy príliš „utekám“ z môjho sveta do toho vonkajšieho. A energiu, ktorú „investujem“ do planého rozčuľovania sa je možné venovať i mne samej alebo ľuďom, ktorí mi za to stoja.
Prečítajte si aj O takmer nahých reklamách
