|
Maďarská kameramanka, ktorá potkla a kopla utečencov. Český fotograf, ktorý natočil video o tom, ako nevďační utečenci pália karimatky, plytvajú jedlom a robia neporiadok. Slovenská novinárka, ktorú napadli a zadržali spolu s ostatnými utečencami. Nemecký spravodajca, ktorý pomohol mladej Sýrčanka nájsť dieťa, ktoré stratila na gréckej strane hraníc. Francúzsky reportér, ktorý radil utečencom ako sa dostanú k pašerákom.
Skúsení i menej skúsení novinári zhodne hovoria o tom, že sa ocitli v hraničných situáciách, ktoré boli pre nich celkom nové. Uprostred utečeneckej krízy, plnej emócií, strachu i nenávisti, majú ostať objektívni a držať si od udalostí odstup, aby sa dokázali sústrediť na fakty, nevstupovali do deja a nestali sa z nich aktivisti. Tak ako je utečenecká kríza výzvou pre civilizovanú spoločnosť, je výzvou aj pre novinárov, ktorí sú jej súčasťou. Spolu s ňou riešia, ako sa v hraničnej situácii zachovať.
Je takmer nemožné zachovať si odstup. Sú to jedinečné udalosti, ktoré rozdeľujú rodiny i krajiny a novinárov tiež. Dostávajú sa k informáciám rýchlo a na ich spracovanie majú niekedy len pár hodín, často vidia len výsek z obrovského množstva udalostí, ktoré sa dejú paralelne. Spracúvajú ich v časovom strese, únave, pochybnostiach i túžbe po príbehu. Tak ako sa z utečenca môže stať hľadaný terorista, tak rýchlo sa z kameramanky môže stať útočník.
Preto si viac ako pri ktorejkoľvek inej téme musia pripomínať zodpovednosť, ktorú majú voči divákom a čitateľom, ľuďom, o ktorých píšu i voči spoločnosti.
Mali by si uvedomiť, že ak pred kamerami kopnú do utečencov oni, urobí tak na inom mieste dav. Ak urobia z utečencov iba bordelárov a ignorantov, ktorí si nezaslúžia pomoc, povýšia jeden výsek udalosti nad celú tému. Ak sa zapoja do udalostí, sami ich ovplyvňujú a menia a stávajú sa súčasťou deja.
Novinári musia viac ako kedykoľvek predtým ukazovať príval udalostí vo všetkých súvislostiach. A na emócie trpezlivo hľadať faktické odpovede. Každý deň hľadať tú správnu mieru, ako pripomínať hodnoty, ktoré ostávajú, aj keď sa hraničné udalosti budú meniť. Nemajú sa z nich stať aktivisti a nemajú zatajovať fakty, hoci nepríjemné, ale nesmú sami situáciu vyhrocovať a bičovať emócie. Pretože novinári viac ako ktokoľvek iný vedia, ako rýchlo sa príbehy menia.
Na konci tých príbehov by však ľudia mali mať chuť byť lepšími, nie horšími.
Prečítajte si aj Technológie pre naše deti? Všetko s mierou
