|
Moja staršia dcéra sa vždy vynájde bez toho, aby prejavila akúkoľvek emóciu. Keď jej dohovárame, aby konečne zložila mobil z ruky, poslúchne, ale len na tých pár sekúnd, než prejde z jednej miestnosti do druhej. Tam nájde iný mobil, na ktorom sa tiež dá pozerať instagram. Ak sme pozorní a zbadáme, že jeden mobil z rúk dala, ale len aby si ich uvoľnila pre druhý, a dohovárame dôraznejšie, poslúchne opäť. Prejde však do svojej izby, aby si otvorila počítač, prípadne je ochotná urobiť kompromis a zapne si televízor. Poslušne mení iba obrazovku za obrazovku.
A to zvyknú ľudia v mojom okolí začudovane reagovať, keď im poviem, že stále nie je na facebooku, pretože instagram, gmail a jej ôsmaci-spolužiaci nám pípaním na aplikácii viber kazia večery už tak.
Som v tomto celkom konzervatívna mama. Nerozumiem debatám, že mobily majú mať už prváčikovia, hoci ešte zo školy nechodia sami ani domov, ani na krúžky, nerozumiem, prečo majú mať tretiaci najnovšie mobilné telefóny s čo najväčším množstvom funkcií, ktoré ani nevyužívajú. Ani do pretekov o to, kto prvý donesie do triedy iphone alebo ipad sa nedokážem zapojiť, lebo v našej rodine ho stále nemajú ani všetci dospelí.
Som konzervatívna mama, lebo patrím ku generácii, ktorá vyrastala bez technológií a teraz si ich púšťa k telu len keď je jasné, že sú mi nápomocné. To isté sa snažím učiť moje dcéry, ktoré sa s technológiami už narodili.
Nič z toho im doma nezakazujeme, len hľadáme správnu mieru, čo je asi na celom rodičovstve to najzložitejšie a najzdĺhavejšie. Nájsť každý deň tú správnu mieru, ktorá nezabije zvedavosť a rozvoj, ale zachová aj kritický pohľad na veci, ktoré má vraj každý a preto sa o nich nediskutuje.
Keď ide o rodičovstvo a technológie, mám pocit, že sa snažíme byť rýchlejší, než je potrebné. Nie každý nový mobil je lepší než ten predchádzajúci a nie každá vymoženosť našim deťom pomáha lepšie pochopiť svet.
Prečítajte si aj Ružové svetríky
Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.
