|
Iba raz v živote sa mi stalo, že termín písania môjho stĺpčeka vyšiel práve na nejaký významný deň. Vtedy, v detskom časopise Zornička a s Julkom Satinským. Nuž sme si povedali, že napíšeme stĺpček pravdivý. Áno. Pre deti a pravdivý. Nech sa učia realite života!
Bolo prvého apríla a zvolili sme tému úžasnú! Veď to bol Deň klamárov. Problém nastal, keď po vyjdení časopisu zavolali šéfredaktorku Jarmilu Štítnickú na koberec, lebo práve v tento deň sa narodil aj jeden vysoký stranícky pánko, takže taký dôležitý deň, čo dodal svetu Nenahraditeľného, nemôže byť predsa Dňom klamárov. S Julom sme šli na Žilinskú ulicu medzi trhovníkov a všetci sme sa riadne nasmiali.
Dnes je tiež prvého. Avšak... Aj prvého januára môže byť niekedy dňom kohokoľvek. Pre mňa je záhadou najmä deň včerajší. Silvestra. Oslavujeme ako zmyslov zbavení. Oslavuje my, čo nám Starý rok nadelil samé dobrotky, oslavujeme my, čo nás vlaňajšok prefackal. Akoby sme vedeli, do akých dni kráčame. Akoby sme naisto vedeli, že tieto nebudú horšie, ťažšie, nepríjemnejšie...
Vraví sa, že aký deň prežívame ten prvý v roku, také budú aj všetky ďalšie. Povaľači sa povaľovať neprestanú, usilovní sa narobia, pijani sa Satana ľudstva nezbavia ani v nasledujúcich mesiacoch...
Neverím na veštice, neverím na horoskopy, neverím na povery. Avšak len tak, z folklóru, napríklad nikdy nepoložím svoju tašku na zem, lebo by sa z nej vyparili peniaze. A prvého januára robím všetko, čo po čom túžim v Novom roku. Ráno rýchlo vstanem, nijaké vylihovanie. Potom robím veci bežné, potom trochu športu- nemusíme veľa, stačí symbolicky- potom si čítam a potom píšem. V podstate ma tento deň čakajú činnosti, o ktoré by som nikdy nechcela prísť.
Prvý január je dňom voľným a je dňom nových začiatkov. Avšak nie pre všetkých. Keďže však nádej je fenomén, držiaci ľudí nad vodou, máme ju vari všetci. Veríme v lepšie všetko. Ja si však myslím, že bez našej osobnej driny nijaké lepšie nebude. Prosto sa musíme posnažiť. Ak bol vlaňajšok ťažký a neúspešný, do tohto roku by sme mali ísť strmhlav. V plnom nasadení, plní energie a pevnej vôle, že všetko zlé od seba odvrátime, že sa skamarátime s úspechom, že si ho konečne nakloníme na svoju stranu.
Niekedy sa stávajú veci neočakávane, bez nášho pričinenia. Niekedy takto prichádza aj prosperita, úspech. V drvivej väčšine však potrebujeme na jej prítomnosť odpracovať kopec poctivej, tvrdej roboty. A hoci sa všetci sťažujeme, ako nič nestíhame, nemáme čas na rodinu, priateľov, v podstate sme šťastní ľudia. Máme do čoho „pichnúť,“ zostáva po nás kus roboty a tá zase plodí niekoľko príjemných životných chvíľ. Napríklad fajnovú dovolenku, príjemné bývanie, spokojnú rodinu.
Niekto ale tvrdo robiť nechce a radšej upúšťa zo svojich nárokov. Čudné na tom však je, že sa večne sťažuje na nedostatok, nepáči sa mu život úspešných...
Máme pred sebou ďalší rok a ďalšie šance. Možno ich chytíme za pačesy, možno nie. Záleží od nás. V každom prípade však: Nech sa nám všetkým darí, priatelia. Aby sme na budúceho Silvestra opäť pre mňa nepochopiteľne oslávili odchádzajúcu prosperitu a šťastie.
Prečítajte si aj Deň lásky
