|
Dnešný deň mám zo všetkých, čo nám život vynukuje po celý rok, najradšej. U nás doma, u rodičov, sme boli všetci spolu, len my, žijúci po strechou nášho domu. Nechodili sme na návštevy, návštevy nechodili k nám. Až potom, na druhý sviatok vianočný.
Prvý sviatok je parádny dník. A pre celý kresťanský svet. Ozajstný, veď práve tento deň je dňom Božieho narodenia. Avšak i pokoja v rodine... Pamätám sa, že ako deti s porozbaľovanými darčekmi od Ježiška, sme ani veľmi nevyvádzali. Niekedy nejaká nepodstatná hádka domom prebehla, to áno, mamička však všetko hasila v zárodku a veľmi nám zdôrazňovala, že tento deň je dňom pohody, lásky, pokoja a hádky nech si necháme na dni medzi sviatkami.
Dnes nevyjdem ani z domu. Stôl je obložený množstvo všetkého, veď sme sa aj s Kikou dosť narobili, a každý, idúc okolo, si niečo hodí do úst. Najradšej by som sa celý deň povaľovala v posteli a čítala si, avšak povinnosť navariť sviatočný obed pravdaže nikto za mňa nevyrieši.
Je to naozaj zvláštne! Toľko chystania, varenia, pečenia a i tak som si istá, že všetka tá námaha za to stála. Pretože vo vzduchu je niečo výnimočné, niečo, čo človeka nabije ďalšou energiou. A to i napriek tomu, že po tieto dni aj veľmi smútim. Akoby všetci, čo nás milovali a uleteli z tohto sveta na lepšie, zostupovali z výšin do našich duší s košom plným spomienok a človek sa dostáva do objatia smútku, nostalgie... Pretože je to tak. S každým milovaným, ktorý z tohto sveta odišiel, odíde aj kus lásky, ktorú k nám nosil v srdci.
Vždy sa teším napríklad na vianočné rozprávky, a hoci ich máme všetky na DVD, ešte nikdy sme si cez rok nepustili napríklad Tri oriešky pre Popolušku alebo Mrázika... Ako ich niekto z nás kúpil a vložil do poličky, tak aj ostali. Pretože tieto rozprávky sú presne rozprávkami, ktoré musíme vidieť iba na Vianoce a iba z televízora.
Mnohí, ktorí tieto riadky čítajú, poznajú meno Gabriel Erdélyi. Televízny scénograf, výtvarník... Odišiel pred dvanástimi rokmi tam hore, za všetkými velikánmi sveta. Do najvelkolepejšej scenérie. A ten vždy vravel, že dnešný deň vianočný je dňom pyžamovým. Nie som síce v pyžame, avšak duša akoby v ňom bola. Celkom uvoľnená, rozochvetá sviatočným všetkým navôkol, aj mojich najbližších vnímam nejako inak. Oveľa láskavejšie, tolerantnejšie... A lásku k nim si uvedomujem ako hádam v nijakom dni roka.
Na prvý sviatok vianočný kráča po našej tichej ulici oveľa menej výletníkov, ako tomu bude napríklad zajtra. Jednoducho sedia doma a váha- neváha, vychutnávajú si všetky tie rituálne jedlá, na ktorých nám, Slovákom tak veľmi záleží.
Dnes však myslím aj na ľudí, ktorých vôbec osobne nepoznám, sú ale hlavnými hrdinami televíznych správ, šotov, sú hlavnými hrdinami otváracích článkov v novinách. Myslím na všetkých, ktorí nemajú s narodením Ježiška nič spoločné a ich dnešný deň je rovnako náročný, ako tie predchádzajúce. Myslím na nich a verím, že ten, ktorého dnes oslavujeme, pomôže ťažkú cestu imigrantov ukončiť v krajinách, kde ich životy neskolia zbrane, zloba, nenávisť. Kde nájdu nový, bezpečný život.
Krásne dni lásky, priatelia!
Prečítajte si aj Na Vianoce recipročne
