Keď som mala asi 8 rokov, chodila som do Pionierskeho paláca, dnešného Prezidentského paláca, na krúžok šikovných rúk. V roku 1978 som si po prvý raz sadla za šijací stroj. A naposledy, pretože nápad ušiť niečo originálne z tmavozelenej tesilovej látky určenej na otcov oblek nedopadlo dobre.
Po 38 rokoch som si na traumu z detstva spomenula, keď som si vďaka Občianskemu združeniu Domov na mame sadla za šijací stroj opäť. Ruky sa mi triasli, keď som si predstavila, že mám ušiť nosič pre dieťatko utečencov tak, aby z neho nevypadlo.
„Vôbec to nie je také hrozné. Netreba sa toho určite báť, lebo my to všetko ešte s pani Ankou skontrolujeme. Krivé stehy si určite nevšímame, dôležité je, aby nosič dieťatko udržalo,“ upokojuje ma Dana Kleinert, spoluzakladateľka projektu Domov na mame.
Pomáhajú ako mamy
Módna návrhárka ma posadila za jej najspoľahlivejší šijací stroj. Do minúty som ho pokazila tak, že ho museli takmer celý rozobrať. Moje zdesenie si všimla Adriana Kemková.
„Neboj sa, všetky čo sme tu, sme si tým prešli, neboj, presne toto sa stalo aj mne,“ upokojuje ma. Neskôr som zlomila ihlu a keď som do novej navliekala niť pod lupou, v miestnosti zavládol smiech.
„Toto sú už moderné stroje, takto sa niť dávno nenavlieka,“ smeje sa Dana Kleinert.
Konečne aj môj stroj začal vydávať profesionálny zvuk. Rovnako ako herečke Henriete Mičkovicovej, ktorá za strojom sedela tiež po prvý raz, ale evidentne si spolu lepšie rozumeli.
„Vôbec netuším, prečo som šikovnejšia ako ty. (smiech) Počkaj, teraz sa musím sústrediť, neruš ma ....tuším toto musím dať dole ... no priznám sa, že je to poriadny adrenalín,“ smeje sa Henrieta.
Lucia Hurajová.
Oproti nám šila aj herečka Lucia Hurajová, ale s takým oduševnením, že jej stroj takmer nestíhal. Keď som sa jej spýtala, čo ju sem priviedlo, zareagovala veľmi citlivo.
„Odkedy som matka, problematiku trpiacich detí vnímam oveľa citlivejšie. Takže aspoň takto som sa im rozhodla pomôcť. Nech máme na utečeneckú krízu akékoľvek názory, tak minimálne pomôcť niekomu, kto nesie svoje dieťa v náručí , že mu ušijeme nosič, je správne,“ povedala zamyslene pri pohľade na nastrihanú látku.
Pomáhajú aj hendikepovaní
Ak ste sa nenarodili s antigénom šitia ako ja, ušiť nosič pre deti je veľmi jednoduchá vec. Jeden kus ušijete za dve hodiny a ženy ich chcú do konca mája vyrobiť dvetisíc.
Charitatívny projekt Domov na mame pomáha šiť nosiče pre deti utečencov, ktorí prechádzajú tisícky kilometrov za novým domovom s deťmi v náručí. Zároveň ponúka pomoc ľuďom na Slovensku, ktorí si napríklad pre svoj hendikep len ťažko nájdu prácu.
„Spolupracujeme aj s krajčírskymi dielňami nepočujúcich. Dostali sme na to grand, takže im za ich prácu môžeme aj zaplatiť a tak podporiť aj ľudí s rôznym hendikepom. Pripojila sa k nám aj Únia materských centier. Mamičky nám nosiče zasielajú z celého Slovenska. Chytilo ich to tak ako mňa. Odkedy som ušila prvý nosič, doma si už šijem okrem nosičov aj periny,“ smeje sa Adriana Kemková.
Zuzana Šimuneková a Lujza Šrameková.
Nosiče odniesli na hranice
OZ Domov na mame daroval už viac ako 360 nosičov. Dobrovoľníci ich odviezli na srbsko-macedónske hranice a do Grécka. „Mala som tú česť priviesť na hranicu prvé nosiče. Mamičky boli najprv opatrné, ale keď videli, ako im to pri kráčaní pomôže, boli veľmi vďačné. Veď okrem detí mali v rukách plné tašky plienok a potrieb pre detičky. Pre mňa je mimoriadne dôležité, že týmto mamičkám uľahčujeme cestu. Príbehy, ktoré nám mamičky rozprávali, ako utekali, to sú neuveriteľné príbehy. Všetci máme, samozrejme, strach z prílevu utečencov, ale pomáhať človeku, ktorý je ohrozený priamo vojnou a uteká s dieťaťom, by malo byť samozrejmosťou. Tie deti naozaj za to nemôžu, aký svet sme im my dospelí pripravili. Toto je veľká hra nás dospelých. Kradneme, podvádzame, zabíjame a pritom tie deti sú v tom absolútne nevinne,“ zamyslí sa režisérka Viera Dubačová, nová poslankyňa parlamentu za OĽaNO.
Dana Kleinert hovorí, že vo verejných dobrovoľných šitiach pokračujú ďalej. „Dokonca sa nám vracajú mamičky aj so svojimi šijacími strojmi. Pre združenie šijú nosiče aj v chránených dielňach v Piešťanoch a Bratislave. Pomáhajú aj telesne aj mentálne postihnutí, či nepočujúci. Spoluprácu rozbiehame aj s prešovským Krízovým centrom pre ženy, obete násilia My Mamy. Sieť sa snažíme stále rozširovať, pričom vďaka grantu od Výzvy k ľudskosti vieme za šitie alebo naučenie šitia dobrovoľníkov ponúknuť aj finančnú odmenu. Pomáhame tak dvom stranám,“ hovorí.
Dana Kleinert a Viera Dubačová.
Šijú aj muži
V marci budú verejné šitia 20. marca v rámci Karloveských trhov v kultúrnom dome a 17. a 24. marca 2016 v Kontakte na Ventúrskej ulici s občianskym združením Bol raz jeden človek. V tejto kaviarni bude aj kontaktný bod Domova na mame, kde budú autorky projektu poskytovať rady ako nosič ušiť, vyskúšať si ho, či rôzne iné formy spolupráce.
Občianske združenie od novembra zatiaľ uskutočnilo 18 verejných šití, na ktorých sa zúčastnilo približne 170 žien. Okrem Bratislavy šili dobrovoľníčky aj v Považskej Bystrici, Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, Žiline, Leviciach, Poprade, Rimavskej Sobote a vo Zvolene. Na verejných šitiach sú vítaní aj muži, ktorí nevedia šiť.
Šije celá rodina Kemkovcov.
„No musím sa priznať, že moja babka bola krajčírka v divadelných dielňach v Martine, ale teda na mňa sa toto neprilepilo. Ja som tu ako dokonalý figurant. Skúšam ušité nosiče, do ktorých viažem syna Šimona. Zatiaľ žiadny nesklamal, tak ako ja figurant,“ zasmeje sa herec Juraj Kemka.
Kým ženy šijú, muži môžu pomôcť napríklad so strihaním látky, špendlením, či inými drobnými, ale užitočnými prácami. Postupne sa budú zdokonaľovať a posúvať svoje nové skúsenosti ďalej.
„Sranda, že u nás sa šitie berie ako čisto ženská záležitosť, pritom je to veľmi technická záležitosť,“ zamyslí sa Dana Kleinert.
Charitatívny projekt Domov na mame, ktorý zastrešuje SLOVAK FASHION COUNCIL podporujú aj Lujza Šrameková, , Richard Stanke, Ela Lehotská, Barbora Kardošová, Michal Hvorecký, Monika Kozelová a Zuzana Kizáková.
Prečítajte si aj Pozrite si video z prvej Šijacej literárnej kaviarne
