|
Po dlhšej odmlke sa opäť ozval. Už pred štyrmi rokmi som svoje správanie k nemu radikálne zmenila. Prestala som aktívne používať motyku a rýľ, klaňať sa podlahe, jazdiť niekoľko kilometrov na bicykli, vláčiť plné nákupné tašky, aj deti už vedia dávno chodiť po svojich, nevysedávam celé hodiny ani v škole, ani za počítačom, prestala som navštevovať miesta a stretávať ľudí, s ktorými sa necítim príjemne. Na začiatku prázdnin dostal zaslúženú odmenu za všetky tie roky môjho bezohľadného zaobchádzania. Naozaj sa k nemu viac už macošsky nesprávam!
A predsa sa opäť prihlásil – nástojčivo, nemilosrdne. Môj štyridsaťročný dennodenný spoločník, môj chrbát. Možno sa mu zapáčila lekárka, čo mu kedysi otvorene povedala, v akej je kondícii, možno sa mu znepáčili prievany, bez ktorých sa v posledných dňoch jednoducho nedalo.
Fajn kamarát, pozrieme sa ti opäť na zúbky, teda stavce. Telefón zodvihla sestrička. „Dobré ráno prajem. Akým spôsobom sa dá k vám prísť na vyšetrenie. Naposledy som bola pred štyrmi rokmi a akútne potrebujem.“
Zisťujem, že žiadna zmena. „Pacienti prichádzajú už o štvrtej ráno, aby sa mohli zapísať do poradovníka. Alebo vás môžem za poplatok objednať na konkrétny čas, ale voľné máme až o niekoľko týždňov.“ Poplatok za prednostné vyšetrenie? Niečo mi uniklo?
A tak pritvrdzujem: „ Ranné vstávanie absolvujem so zaťatými zubami, nevydržím sedieť v čakárni od štvrtej do ôsmej, kým príde lekárka a potom ešte kto vie dokedy... Nechcem opäť ako pred rokmi zaťažovať našu spoločnú kamarátku (hovorím jej meno), aby mi promptný termín ona vybavila. Alebo mám počkať, až mi bude ešte ťažšie a mám si volať záchranku, aby som sa dostala na vyšetrenie?“
Moje manipulácie nepriniesli cielený efekt. Hold, majú svoj systém. Sestra mi neporadila iného lekára v blízkom okolí a v závere odkázala, že sa mám zariadiť ako chcem. S vďakou som jej zaželala krásny deň, sebe zanôtila obohranú: „Pár dní zvládnem a ..., viem, že ... všetko povolí...“.
Nie som známa moderátorka, aby sa mi odpustili čakacie lehoty, nie som ani úspešný choreograf, aby mi povolali špecialistu z Nemecka kvôli skráteniu práceneschopnosti, ani reprezentujúca športovkyňa, ani vplyvný politik. Aj súkromná klinika je pre mňa nedostupná.
V akom stave je naše zdravotníctvo počúvame, čítame a zakusujeme na vlastnej koži všetci. Chýbajúce financie, korupcia, klientelizmus, unavený personál. V tomto mojom prípade však na nápravu stačí oveľa menej. Zaviesť efektívnejší systém, všetkých pacientov objednávať na konkrétny deň a aspoň približnú hodinu. Sestra by musela riešiť viac telefonátov a viesť plánovací diár, ale „seknutí“ pacienti, starší ľudia s bolesťami, ženy s migrénami by nemuseli kvôli zopár minútam v ambulancii čakať dlhé hodiny.
Moderátorke, choreografovi, športovkyni ani politikovi špeciálny prístup nezávidím. Za žiadne peniaze, slávu, víťazstvá ani moc si zdravie, ani šťastie kúpiť nevedia. Prví traja určite ani nenesú zodpovednosť za chorobný stav inštitúcií liečiacich pacientov, ani fungovanie jednej špecializovanej ambulancie kdesi v malom meste. Všetkým želám dlhé roky v plnom zdraví a radosti. A nám ostatným navyše prajem zázrak, aby lekári, sestry a pomocný personál mohli pracovať v takých podmienkach, aby sme pre nich všetci boli VIP pacientmi.
Prečítajte si aj Hon na chalupára. Značka BA
Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.
