|
Tento rok som si dala len jeden novoročný záväzok - že nebudem prokrastinovať. Každú prácu pekne vybavím čo najrýchlejšie, nech mám viac času na skutočný oddych, pokecy s deťmi, jogu a prechádzky po lese. Dokonca by som si mohla takto nahrabať dosť voľných hodín na kurz nemčiny, ktorý teraz značne flákam a nejaký ten rýchlokurzík háčkovania, ktoré ma po rokoch opäť chytilo.
Keď sa na Silvestra sídlisko zmenilo na bojovú zónu, vtedy sa ten novoročný záväzok zapíjal ľahko. Ešte aj ráno sa mi s ním vstávalo pomerne fajn. No akonáhle prišiel čas odovzdávať tento stĺpček, bolo to čoraz horšie.
Vravím si „pomotám sa trošku po internete, nech viem, čo sa aktuálne deje a čo hýbe svetom". To predsa nie je prokrastinácia, to je zháňanie informácií. Normálna seriózna novinárska práca. Od správ a politicko-ekonomických predpovedí ani neviem ako čítam už štvrtý svoj horoskop na rok 2016, ezoterický návod ako za štyri týždne zmeniť svoj život k lepšiemu, spomienkovú koláž vytvorenú z portrétov obetí teroristického útoku v Paríži, ktorým Le Monde venoval množstvo nádherných článkov, až skočím na stránku zimných zliav, kde ma neviem prečo zaujali plesové šaty, keď na plesy vôbec nechodím. Facebook zjavne vytuší rozorvanosť mojej duše a medzi navrhovanými stránkami mi ponúka stránku súkromného psychológa.
Vrátim sa spať k wordovskému dokumentu, zmažem všetko, čo som doteraz napísala a začínam znovu. Aby mi to šlo lepšie, idem si k tomu uvariť bylinkový čaj. Kým zovrie voda a čaj je hotový, polejem v kuchyni kvety a umyjem riad. S čajom potom teperím k počítaču aj tanierik s medvedími labkami. Je po sviatkoch, treba ich dojesť. Cez víkend by som rada už upratala balkón aj chladničku.
Napíšem štyri vety, keď mi na mobile cinkne správa od kamarátky z Kanady. Mohla by som na ňu odpovedať o polhodinu, aj neskôr, ale je to moja najlepšia kamarátka. Poznáme sa 33 rokov, vieme jedna o druhej úplne všetko, a rozhovor s ňou - aj keď len cez správy na mobile - je ako horúca slepačia polievka, keď ležíte doma s chrípkou.
Keď sa znovu vrátim k práci, dcéra sa príde spýtať, či sa zajtra pôjdeme sánkovať. V Bratislave včera spadlo 25 snehových vločiek, nádej na pravé zimné prázdniny u deciek zase ožila. Pozerám stránku o počasí a pre istotu ešte ďalšie dve. Kdeže, sánkovanie nebude. Tak pozriem, čo dávajú v kinách, kedy je otvorený zimný štadión, koľko stojí zapožičanie korčúľ.
„Už to ide!" zakričí muž cez celý byt, aby som vedela, že práve začína film, ktorý som chcela tak veľmi vidieť. Ako na potvoru jeho začiatok sa kryje s časom uzávierky.
Čumím na obrazovku počítača a je mi jasné, že dnes už zo mňa nič múdre, ani vtipné a už vôbec nie inšpiratívne nevylezie. Navyše, môj novoročný záväzok je v keli, prokrastinácia ma nadobro prevalcovala. Ale nevzdávam to. Spomínam na trefné motto z akejsi FB stránky: Ak nefunguje plán A, nezúfajte, abeceda má ešte dosť písmen...
Inými slovami, ak by vám to s novoročnými predsavzatiami nevyšlo hneď v prvé januárové dni, nevzdávajte to. Nový rok má ešte dosť ďalších dní, kedy sa k nim môžete pokojne vrátiť. Tento dokonca o jeden deň navyše.
Ja to teda určite ešte skúsim.
(Autorka je redaktorkou mesačníka Dieťa)
Prečítajte si aj Kašlem na zajtra
