|
Cez sviatky sa dni vlečú krásne lenivo. Zrazu mám čas hodinu raňajkovať a čítať tri dni staré noviny. No a čo? Keď vynechám kecy politikov, dobré rozhovory a zaujímavé reportáže sú stále rovnako aktuálne. Dokonca môžem skontrolovať meteorológov a autora horoskopov, či im ich predpovede vyšli.
Z okna pozerám na dve deti, ktoré venčia svoj vianočný darček. Klbko bielych chlpov, ktoré raz dorastie na maltezáka, si užíva slobodu na sídlisku. Podarilo sa mu vyvliecť z obojku a tým pádom aj vyslobodiť z vôdzky. Pobehuje kade-tade, oči roztvorené dokorán, očuchá každé steblo trávy, kadečo ochutná, zachytí každý nový zvuk... až na povely svojich malých pánov.
„Ku mne! Stoj! Nechaj to! Poď sem! Nebež!" ozýva sa ulicou čoraz hlasnejšie. Hluché, a či len neposlušné šteňa si to namieri rovno na parkovisko, zjavne má chuť zahrať sa na skrývačku medzi autami. Decká bežia za ním, ešteže aj na parkovisku je lenivý deň, takže im nič nehrozí. Konečne ho chmatnú, pripnú na vôdzku a ťahajú ho domov. Podľa toho ako sa vzpiera, im tá cesta ešte nejaký čas potrvá.
Naženiem rodinu obliekať sa, ideme do lesa. Po nekonečnom obžerstve u starých rodičov a povaľovaní sa pri pozeraní vianočných rozprávok, nepoznám nič lepšie ako prejsť sa po lese. Aj keď teplomer ukazuje nejakých sedem stupňov, zo zvyku nalievam do termosky čaj. Do batohu prihodím ešte zopár medovníkov, ktoré používam ako pohonné hmoty pre decká, keď začnú pišťať, že sa im už ďalej nechce. A zbalím aj foťák, možno natrafíme na stádo laní tak, ako vlani.
„Mami, a čo budeme robiť zajtra?" spýta sa ma dcéra. „Daj pokoj, zajtra je ďaleko," odpoviem a skutočne mám pocit, že zajtra je veľmi ďaleko. Nie všetci však ten pocit zdieľajú so mnou.
Deň pred Štedrým večerom mi v mailovej schránke pristála PR správa, ako si užiť skvelého Valentína. „Už teraz? To nemyslíte vážne!" povedala som nielen v duchu, ale aj nahlas a radšej som vypla počítač. Obávam sa, že keď v pondelok vybehnem do obchodu po chlieb, po výpredajových čokoládových Mikulášoch už nebude ani stopy a rovno ich vystriedajú zajace a vajcia. Akciových lososov zase údené. Veď Veľká noc je budúci rok už v marci, na promo veľa času nezostáva...
Nechápem, prečo sa tak veľmi potrebujeme niekam ponáhľať? Preskakovať lenivé dni v kalendári, len aby sme si rýchlo odškrtli ďalšiu veľkú udalosť. Prečo myslíme stále na to, čo bude a zabúdame si užívať to, čo je?
Kašlem na Silvestra, Valentína, MDŽ aj Veľkú noc. Ja mám ešte stále vianočné sviatky. Kašlem na zajtra a idem si do lesa užiť lenivé dnes.
Prečítate si aj Vďakabohu za kozmetický balíček
