|
Vo vlaku z Košíc do Bratislavy som si pozrela video Denníka N, ktorý zostrihal odkazy lídrov pravicových strán o tom, ako jeden druhého nemusia.
Cestovala som z tej časti republiky, kde ľudia naozaj riešia existenčné problémy a stále vo mne doznievala spoveď spisovateľky Gabriely Futovej. Tá platí tomuto štátu odvody ako zle platený zamestnanec knižnice, aj ako živnostník, ktorým je ako úspešná spisovateľka. Po krste jej úspešnej knihy skonštatovala, že ani ľudia, ktorí robia dve zamestnania ako ona, či jej manžel, si nemôžu dovoliť všetko, čo by si oni a ich deti zaslúžili za to, koľko pracujú.
A do toho som si pozrela, čo všetko na seba dokážu vymyslieť Matovič, Procházka, Bugár, Sulík i Figeľ.
Je isté, že pred voľbami sa nadáva najšťavnatejšie, veď si len pozrite americkú prezidentskú kampaň. Nadávajú voliči a voličky, kandidáti a kandidátky i politickí konkurenti. U nás hlavne na pravej strane spektra, kde je konkurencia a neistota, kto sa do parlamentu dostane a kto nie, najväčšia.
Ale tá miera arogancie, mužského ega a neotrasiteľná viera v seba samého začína byť v tomto štáte naozaj otravná. Šíri sa z úradu vlády, od nacionalistov, kotlebovcov i z pravicových strán. Spolupráca a vzájomný rešpekt prestali byť zaujímavé, odkedy Fico a jeho SMER ukázali, že môžu vládnuť bez koaličného partnera a na preferenciách im neuberú ani najväčšie kauzy.
Vychádza mi to tak, že musia začať spolupracovať voliči štandardných pravicových strán. Hlavne tým, že pôjdu voliť. A potom tým, že budú krúžkovať.
Lebo krúžkovanie je veľká moc. Krúžkovať treba mužov a ženy, ktorí prinášajú riešenia ako veci meniť. Nepotrebujeme počuť, kto koho nemá rád, ale ako začnú veci na Slovensku fungovať v prospech ľudí, ktorí tvoria a pracujú. A ak hovorím, že majú fungovať, tak myslím fungovať bez toho, aby sme zadlžovali generácie našich detí ako sa to deje dnes.
Ja viem, koho krúžkovať budem a koho nebudem. Určite nezakrúžkujem ani jedného z lídrov z videa. Chápem, že to bude znieť zjednodušujúco, ale mužské súboje kto z koho už mám napozerané a nudia ma.
Dám hlas osobnostiam z týchto strán a budem dúfať, že sa cez svojich lídrov prekrúžkujú a budú ich môcť meniť.
A hlavne budem krúžkovať ženy. Lebo je načase, aby ženy ukázali, ako vedia politiku robiť ony. A skoro by som odprisahala, že to nebude o vymýšľaní nepriateľov, hecovaní a vzájomných útokoch, lebo to ženskému naturelu nezodpovedá.
Zatiaľ je žien v politike príliš málo, aby mohli veci ovplyvňovať. Sociologička Zora Bútorová zistila, že prvýkrát sa krúžkovanie na podporu ženských kandidátok prejavilo v roku 2012. Vtedy dalo preferenčný hlas ženskej kandidátke 29 percent mužov a 42 percent žien. Ale nestačilo to.
Náš hlas nemá, čo pokaziť. Nie je najdôležitejšie, kto bude víťazom po sobote, ale ako nastavíme politickú kultúru na ďalšie roky. Či bude na úspech v politike stačiť pestovať si vlastné ego alebo ukázať schopnosť spolupracovať v prospech ľudí.
Prečítajte si aj Nechcem krajinu, kde nemám na výber
