Som IT žena. Naozaj. Prvá v krajskom meste som si vybavila nový technický preukaz cez internet. A som na seba patrične hrdá. Nebolo to ale iba tak...
Keď som sa v máji vydala, po romantickej svadbe nastúpila realita bežných dní. V praxi to znamená kopu vybavovačiek. Najprv sme sa s drahým manželom zastavili na matrike po sobášny list. Keď som prvýkrát videla čierne na bielom svoje nové meno, skrivila som ústa a začala zisťovať, ako sa vrátiť k starému priezvisku. Nie žeby som si nevážila rodinu a meno svojho manžela, ale predsa len...chvíľu trvá, kým si človek zvykne, že sa už nevolá tak, ako prvých 30+ rokov svojho života. Z uvedeného vyplývajú dve moje rady:
- Vydaj sa čo najskôr. Čím dlhšie budeš nosiť priezvisko svojho otca, tým dlhšie si budeš zvykať na priezvisko svojho manžela. Ešte asi mesiac po svadbe som sa podpisovala aj na úradné dokumenty svojím starým priezviskom. Ale nik na to neprišiel, pretože to bola taká tá čarbanina, ktorú dnes ľudia používajú namiesto čitateľných podpisov.
- Keď sa ideš vydávať, dobre si rozmysli, aké priezvisko chceš po svadbe používať a napíš ho už do žiadosti o sobáš, ktorú vypisuješ na matrike. Ak bez rozmýšľania uvedieš priezvisko svojho nastávajúceho, dá sa s tým stále niečo urobiť aj po svadbe. Ale to už budeš potrebovať súhlas svojho manžela a 100 EUR. A ver mi, pri vybavovaní nových dokladov nechceš riešiť ešte aj zmenu priezviska na súde.
Naspäť k posvadobnej realite. Keďže som vydajom zmenila nielen priezvisko, ale aj miesto trvalého pobytu, sama som si zabezpečila priestor na zábavu. Keď som sa prihlásila na trvalý pobyt v okresnom meste – ja, dievča z dediny – stačilo už len vybaviť aj doklady. Môj manžel, programátor v IT spoločnosti ma na cestu na KR PZ vyzbrojil dobre mienenými radami. Tešil sa viac ako ja, lebo vedel, že dostanem nový občiansky preukaz s čipom. A to by bola škoda nevyužiť taký čip. Spätne mu za to ďakujem, aj keď vtedy mi dosť liezlo na nervy, že nemám zabudnúť požiadať o elektronickú komunikáciu s úradmi, o čítačku dokladov, o certifikáty.
Tak som si to spísala a šla. Občiansky aj vodičský preukaz sa mi podarilo vybaviť na počudovanie veľmi rýchlo. O 2 týždne pípla sms, že ich mám pripravené na prevzatie. Spolu s novými dokladmi som dostala aj čítačku, a so slečnou za okienkom sme aktivovali môj elektronický podpis tromi rôznymi kódmi.
Domov som dostala návod na použitie čítačky a tiež postup pri inštalácii eIDklient-a. Ide o to, že si človek musí stiahnuť všakovaké veci do počítača, aby mohol z pohodlia domova pomocou svojho občianskeho preukazu a čítačky komunikovať s úradmi. Nenechala som sa odradiť a posťahovala som, čo bolo treba. Asi prvýkrát v živote som si čítala návod, a krok za krokom robila, čo bolo napísané. Chcela som a chcem v budúcnosti využívať možnosť ostať doma za počítačom, keď budem mať niečo riešiť s úradmi. Pripadá mi to oveľa pohodlnejšie. A môj programátor ma pekne kontroloval, takže som mala istotu, že všetko mám nainštalované. Nie je to ale úplne pre každého, staršie ročníky môžu mať problém. Ale zvládli sme to, my tridsiatnici J .
Potrebovala som nový technický preukaz k môjmu autu a tiež nové ŠPZ. To je šanca využiť elektronickú komunikáciu. Na stránke MV SR som našla sekciu „Elektronické služby“ a tu žiadosť o vydanie nového technického preukazu pri presťahovaní z iného okresu. Alebo tak nejak podobne sa to volá, nechcite teraz odo mňa aby som to znovu hľadala. Keď som pripojila k počítaču čítačku a vložila do nej môj občiansky preukaz, stal sa malý zázrak. Systém ma podľa občianskeho naozaj rozpoznal, zistil aj ŠPZ auta, ktorého som majiteľkou a s ľahkosťou som sa preniesla celou žiadosťou, ktorú by som inak vypisovala ručne na polícii po 3 hodinách čakania, kým príde rad na mňa. Až mi srdce poskočilo, takto som to mala vybavené za 5 minút sedenia pred počítačom a zapnutou telkou v pozadí. Systém si odo mňa ešte poprosil moju emailovú adresu a mobilné číslo, aby ma mohol kontaktovať, keď bude môj nový techničák a ŠPZ hotové. No nie je to úchvatné? Vážne, myslím si, že je to skvelá vec.
Po 10 dňoch čakania na techničák som začala pochybovať, a vnútorne som tak nejako vedela, že na tieto zmeny dokladov existujú zákonné lehoty. Tak som napísala na políciu, či už teda môžem prísť, a kedy budem mať hotové doklady. Mail sa dostal až k riaditeľovi, od neho mi prišla odpoveď v zmysle, že žiadnu moju žiadosť o technický preukaz neevidujú. Pán riaditeľ tiež písal, že zo skúsenosti si myslí, že je to preto, lebo som nezaplatila za vyhotovenie a neprihlásila sa do svojej elektronickej schránky na www.slovensko.sk
No mal pravdu. Neprihlásila, nezaplatila. Neprišiel mi žiaden email, že mám zaplatiť a tiež som nikde v návodoch a poučkách nenašla čiarku o nejakej stránke www.slovensko.sk. Pán riaditeľ ďalej navrhoval, aby som si ten technický preukaz prišla predsa len vybaviť osobne. No to určite. Na čo mi je potom môj nový občiansky preukaz? A čip na ňom? Nie, nie, nie!
www.slovensko.sk sa mi podarilo spustiť. Prihlásila som sa cez čítačku do elektronickej schránky, o ktorej doteraz nebolo chýru ani slychu a naozaj ma tam čakala správa, že mám uhradiť poplatok na číslo účtu vedené v Štátnej pokladnici. Tak som uhradila a potom to už šlo skutočne rýchlo. O dva dni pípla sms, že moja nová ŠPZ ma čaká na polícii.
Keďže som už v elektronických žiadostiach bola vo vlastných očiach profík, vyplnila som si ešte doma ďalšiu – žiadosť o poradie. Je to skvelá vec, keď si idete vyzdvihnúť doklady a nechce sa vám čakať, kým budú vybavení všetci pred vami. Cez internet vyplníte žiadosť o poradie, uvediete kedy budete na polícii a dostanete PIN-kód. Tento potom pekne na polícii naťukáte do terminálu, ktorý tlačí poradové čísla a hop! Ste prvá. Ostatných som týmto spôsobom asi veľmi nenadchla, hlavne nie tých, čo prišili predo mnou, ale hold, byť IT-ženou je úžasné.
Keď zablikalo moje poradové číslo, teda vlastne hneď potom, čo som prišla, zavolala ma pani policajtka s úsmevom na tvári k priehradke.
„Dobré ráno, prišla som si po svoj nový technický preukaz a ŠPZ“, podávam jej staré ŠPZ.
„Dobré ránko. Vypíšte si žiadosť.“
„???? Prečo? Žiadosť som si predsa podala elektronicky.“
„Nie, nie, Vy ste si elektronicky podala žiadosť o poradie.“
„Nie, nie, ja som si elektronicky podala žiadosť o poradie a nový technický preukaz. Včera som dostala sms s novým číslom ŠPZ a informáciu, že už tu mám všetko pripravené.“
Pani policajtku som určite nepotešila. Napriek tomu, že tieto elektronické služby oficiálne fungujú od apríla tohto roka, bola som zjavne prvá, ktorá si dala tú námahu, a pracovníci na úradoch dostali pravdepodobne žiadnu alebo iba veľmi povrchnú prípravu na riešenie elektronických žiadostí. Tak ako by to urobila každá žena, aj pani policajtka začala panikáriť, pretože mala urobiť niečo, s čím sa doteraz nestretla a čo bolo pre ňu nové.
Po chvíli nervózneho nadávania typu „Čo ja mám teraz robiť? Ako ja to mám zistiť? Čo ja teraz s tým?“...a podobne jej prišla na pomoc kolegyňa, vypýtala si odo mňa číslo novej ŠPZ a o chvíľu už bola ŠPZ aj s novým techničákom na stole. Stačilo už len zaevidovať vydanie môjho technického preukazu v systéme. To už prišiel na pomoc aj pán riaditeľ, ktorý hneď vedel, že sme si písali. Lebo nik iný od neho informácie o elektronických žiadostiach neťahal. Poďakovala som mu za informáciu o elektronickej schránke a nakoniec sa všetko podarilo. Boli sme tam 3 šťastní policajti a ja.
Ponaučenie:
- Nebojte sa skúšať nové veci.
- Aj policajti sú len ľudia
- Nedajte sa odbiť
- Využívajte elektronické služby na komunikáciu s úradmi. Nechcem tu robiť žiadnu propagáciu, ale je to naozaj skvelá vec. Môj muž potreboval pred polrokom na vybavenie nového technického preukazu dovolenku. Mne stačilo 15 minút, z toho 10 pani policajtka strávila nadávaním na systém, ktorému nerozumie.
Z tejto skúsenosti môžem povedať, že bude ešte chvíľu trvať, kým si zvykneme využívať elektronické služby, bola som naozaj prvá vo veľkom meste, ktorá sa na to dala. Všetci ostatní stáli pred budovou polície ktovie od ktorej rannej hodiny. Aj tak som ich nakoniec predbehla. Keď si človek uvedomí, že každý z nich musí ručne vypísať žiadosť, trvá to niekoľko minút. Túto žiadosť potom úradníčka musí zaznamenať do systému. Ďalšie minúty. Strávite tak na úrade deň, ktorý ste mohli venovať svojim deťom, láskam, rodičom, priateľom, a hlavne sebe. Ja som si našla pár minút aby som sa pokúsila požiadať elektronicky z pohodlia domova a bolo to jednoduché. Vyplašila som pár policajtov, ale boli ochotní a vzájomne sme sa niečo naučili. Suma sumárum, hodnotím túto skúsenosť pozitívne a som rada, že vybavovanie úradov už nemusí automaticky znamenať stratený čas a papierovačky. A preto vravím: choď do toho, buď aj ty IT žena!
Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.
.jpg)
