|
Ako sa po zmene režimu zmenilo postavenie žien v politike? Mali sme pred rokom 1989 viac aktívnych žien v politike, keď svojím spôsobom fungovali kvóty, alebo ich máme viac po roku 1989, keď je to dobrovoľné?
„V porovnaní so súčasným stavom bola účasť žien na politike pred rokom 1989 vyššia, ale ich postavenie bolo, rovnako ako celá politika, plne pod kontrolou KSČ. V politike bolo formálne zastúpených cca 30 percent žien, išlo o uplatnenie neformálnych kvót. Hlavným cieľom zastupiteľských orgánov bolo politiku legitimizovať vyjadrením rovnosti, čiže išlo najmä o to, aby parlamenty zrkadlovo odrážali ideologicky definovanú štruktúru spoločnosti. Prihliadalo sa na to, aby v parlamente bol zastúpený istý počet robotníckych profesií, družstevníčok a tzv. pracujúcej inteligencie. Zväčša tieto poslankyne zastávali aj funkcie v iných spoločenských organizáciách kontrolovaných stranou, alebo to bola odmena za výnimočnú prácu.“
Aký vývoj zaznamenávajú v posledných 25 rokoch ostatné európske krajiny? Ako je na tom Slovenskom v porovnaní s Európou?
„Jednoducho povedané – zle. Porovnania ukazujú, že rodová rovnosť na Slovensku nie je témou a rovnoprávne zastúpenie žien je veľmi nízke, zvyčajne stále pod 20 percent. Už tradične je participácia žien vysoká predovšetkým v severských krajinách, ale v krajinách južnej Európy bola situácia dlho odlišná, čo sa často pripisovalo vplyvu tradičnej úlohy žien a typu religiozity. Zavádzanie právne záväzných kvót pre politické strany však postupne mení aj situáciu v týchto krajinách. Dobrým príkladom je Španielsko, kde po prijatí záväzných rodových kvót v roku 2007 (kvóty boli prijaté pre oba rody a vzťahujú sa na každých päť volených postov), podiel žien postupne presiahol magickú hranicu tridsiatich percent, až na súčasných 36 percent. Tento príklad postupne nasledovali aj ďalšie štáty na juhu kontinentu, výsledky sú však – zatiaľ - nižšie.“
A ako vychádza Slovensko z porovnania so susednými krajinami, z ktorých tri majú rovnako za sebou komunistickú minulosť?
„Extrémnym prípadom je Maďarsko, kde je najnižšie (10 percent) zastúpenie žien z celej EÚ, v Poľsku sa rodová rovnosť postupne zlepšovala po zavedení kvót v roku 2011 sa podiel žien v parlamente zvýšil na súčasných 27,4 percenta. My spolu s Českom sa zvyčajne pohybuje okolo 20 percent. Rodová rovnosť v politike, ale aj v celej spoločnosti, zaostáva už roky v celom regióne. To sa pripisovalo najmä negatívnym skúsenostiam s formálnou a nútenou rovnosťou žien a mužov vo vtedajšom verejnom priestore kontrolovanom vládnucimi komunistickými stranami. Vo všetkých našich krajinách sa reakcia na znovuzískanú politickú slobodu nelíšila: ženy sa majú „slobodne“ vrátiť domov, k rodine a k deťom, odkiaľ vraj boli umelo vytrhnuté minulým nedemokratickým režimom. Dokonca aj väčšina sociálnych politík smeruje k tomu, aby ženy boli čo najdlhšie doma a venovali sa deťom. Zároveň sa prudko znížila podpora pre škôlky a jasle boli úplne zrušené. Paradoxom však zostáva, že väčšina žien sa napokon musí vrátiť do práce, lebo jeden príjem zvyčajne nestačí. Keďže boli dlho doma, jej znevýhodnenia v porovnaní s mužmi sa zvyšuje. Možno aj to vysvetľuje, prečo mnohé mladé ženy materstvo odkladajú, chcú menej detí, čo zrejme nie je výsledkom ich egoizmu, ako sa často hovorí, ale len reakciou na ich znevýhodnené postavenie v spoločnosti.“
Čo sú najväčšie prekážky? Prečo ženy do politiky nechcú?
„Krátko, predovšetkým preto, lebo sa to nepatrí. Podľa nášho dominantného diskurzu žena má byť doma a nie v politike, čo, samozrejme, má dôsledky na menšie sebavedomie žien a dostávame sa do začarovaného kruhu, že ženy sa ani neopovažujú žiadať niečo iné, ako to, čo je dané. Druhou stránkou tejto mince je, že v zásade to od žien nikto nežiada. Naopak, súčasný paternalistický diskurz odradzuje od účasti na veciach verejných aj mužov, čiže pre ženy je toto posolstvo ešte silnejšie. Prečo by sme sa mali angažovať, keď politici vedia lepšie ako my, čo potrebujeme a v zásade ani netreba od múdrych politikov nič žiadať a účasť na politike zredukovať na voľby. Sociálne balíčky sú ukážkovým príkladom takejto komunikácie. Vláda a premiér zrejme najlepšie vedia, čo potrebujeme, potom sa netreba usilovať byť aktívny, dokonca aj chcieť vyjadriť svoje požiadavke je zbytočné, resp. nežiaduce.“
Samotné političky nedávajú jasné odporúčania. Prvá premiérka Iveta Radičová hovorí opakovane o veľmi zlej skúsenosti z politiky. To skôr odradí ako podporí ďalšie ženy.
„Rozhodne áno, a dodávam aj žiaľ, široko medializované negatívne skúsenosti bývalej premiérky s politikou posilňujú tradičné stereotypy, že politika je výlučnou doménou mužov, že ženy do politiky nepatria a dokonca sa jej majú vyhýbať. Paradoxne tak – zrejme neúmyselné – posolstvo prvej ženy, ktorá na Slovensku dosiahla na politický vrchol, podporuje vedomie ženskej menejcennosti. Podrobnejšia analýza rozpadu vlády pritom naznačuje, že rozhodujúci vplyv mohlo mať rozhodnutie bývalej premiérky kandidovať vo voľbách so slabým straníckym mandátom, t.j. bez získania postu predsedníčky SDKÚ. Na Slovensku sa nedá vládnuť – a to bez rozdielu platí pre oba rody – bez kontroly nad vlastnou stranou a podpory koaličných partnerov.“
Vy ste zástankyňou kvót. Prečo?
„Jednoducho, prečo nie? Je to osvedčená, rýchla cesta na prekonanie rodových stereotypov, ktoré u nás vládnu. Zároveň je to aj spoločnosť spoľahlivo polarizujúca otázka, ktorá tému rodovej rovnosti určite udrží vo verejnom diskurze a najmä v tom vidím jej hodnotu. Na nešťastie však debata o kvótach na Slovensku neprekračuje hranice tradičného vnímania aktívnych mužov a pasívnych žien. Kvóty sa odmietajú preto, lebo vraj nevychádzajú z princípu zásluhovosti, ženy sú stále vykresľované ako slabé pohlavie, ktoré potrebuje pomocné mechanizmy. Najhoršie je, že kvóty odmietajú aj ženy, ktoré už dosiahli úspech v politike, čím samy sebe komplikujú postavenie v politike a najmä jej prípadnú zmenu. Najväčšia obava týchto aktívnych žien je, že sa tam dostanú ženy, ktoré si to nezaslúžia, resp. sú stelesnením rodových stereotypov, ale to nie je dobré argument. Ženy ako rovnoprávne bytosti majú predsa tiež právo na odlišné názory a na svoju vlastné názory. Verím tomu, že aj konzervatívne a aj liberálne orientované poslankyne by napokon našli zhodu pokiaľ ide napr. o navýšenie výdavkov na školstvo a zdravotníctvo. To potvrdzujú aj výskumy zo zahraničia.“
Ženy často argumentujú tým, že ak sú šikovné a vzdelané dostanú sa tam aj samé. Platí to?
„Práve toto je prístup, ktorý znovu a znovu generuje politickú nerovnosť a reflektuje dominantnú logiku. Veľmi dobre vieme, že ak by sa tento princíp zásluhovosti a náročnosti mal použiť na mužov – politikov, tak niektorí by práve nesplnili tieto kritériá. Náš diskurz ignoruje skutočnosť, že ženy boli a sú dlhodobo znevýhodňované a diskriminované, preto potrebujú iné nástroje, ktorými možné dosiahnuť ďalšiu demokratizáciu spoločnosti.“
Budúci rok máme parlamentné voľby? Ako o tejto téme diskutujú politici na čele s premiérom? Ako o nej diskutujú političky?
„Žiaľ, naša diskusia sa znovu a znovu točí v začarovanom kruhu reprodukujúcom tradičné stereotypy, ktoré som už zmienila. Málo sa venujeme objasňovaniu konkrétnych bariér, ktorým ženy v spoločnosti a v politike čelia a ktoré len výnimočne a niekedy len náhodou dokážu prekonať jednotlivé ženy, ale spoločnosť, ak sa má zmodernizovať, potrebuje efektívnejšie riešenia, ktoré umožnia účasť viacerých žien.“
Ako by sa malo o tejto téme diskutovať, aby sme zmenili negatívny trend?
„Najmä treba ukazovať, že sú to predovšetkým všetky naše politické strany, ktoré odmietaním kvót znemožňujú, aby sa na ich kandidátky dostali ženy vo väčšom počte. Takto sa ženám odopiera rovnoprávny prístup do politiky, lebo sa ignorujú štrukturálne a kultúrne bariéry, ktoré stoja v ceste aktívnym ženám zo všetkých politických smerov a ktoré nie je možné prekonať mimoriadne zvýšenou aktivitou jednotlivých žien. Čakalo sa už príliš dlho na postupnú zmenu spoločnosti a ako sa ukazuje, vyčkávanie neviedlo k nijakým zmenám, naopak, nové zákony stále rešpektujú len zjednodušenú úlohu ženy ako matky. Pritom väčšina našich žien je aktívna aj pracovne a aj spoločensky, síce iba na nižších stupňoch verejného života, lebo len tam je tolerované ich snaženie. Ženy sú tak systematicky vytesňované do druhoradých aktivít a ani efektívne zvládanie týchto často ťažkých a vážnych úloh ich neposúva na rebríčku spoločenského, politického a finančného ohodnotenia.“
Prečítajte si aj Iveta Radičová: Na kvóty pre ženy Slovensko nie je pripravené
