|
„Nemáš na to, daj si pokoj, na čo ti to bude, vycúvaj, nepokúšaj osud.“ Už sa Vám niekto takto prihováral? Poznáte to? Ako ste reagovali na takéto slova? Vzdali ste sa? Alebo ste sa s tým popasovali? Od blízkych, najmä rodičov, či partnerov očakávame podporu, no nie vždy sa nám jej dostane.
„Keď si mi povedala, aby som nespievala, lebo mam škaredý hlas, prišla som o sebavedomie “ vyčíta dnes svojej matke dospelá dcéra.
Iná sa chce popasovať v športe a zúčastniť sa maratónu. Frajer dievčiny tomu nerozumie, smeje sa jej. Nemá v ňom podporu. Napriek tomu cvičí, behá, posilňuje. Ukáže mu. Dokáže to!
Čerství vodiči očakávajú podporu na cestách. Aj ja som prvé kilometre za volantom prežívala a očakávala som vtedy, ako osemnásťročné dievča, že ma otec povzbudí. Ale, keď sedel vedľa mňa, veľmi ma znervózňoval, spochybňoval moje schopností a ja som robila chyby. Vtedy som to vzdala, o päť rokov neskôr, keď bol v rodine šofér veľmi potrebný, som sa prekonala.
V Poľsku sa nedávno objavila informácia, že dve mladé osoby, ktoré kandidujú v blížiacich sa parlamentných voľbách, nemajú podporu svojich - verejne známych - rodičov (bývalého premiéra Wlodzimierza Cimoszewicza a sociologičky Jadwigy Staniszkis). Rodičia sa v televízii vyjadrili, že sa im rozhodnutie potomkov nepáči. Že mladí na to nemajú, že im chýbajú skúsenosti, že ich nebudú voliť. Môže byť niečo horšie? Verejne, pred miliónmi divákov, zhodiť svoje deti. Razantne a bolestivo.
A predsa tí mladí bojujú ďalej. Určite by každého potešilo povzbudenie, poklepkanie po pleci a krátka veta: áno, dokážeš to! Ale, bohužiaľ, nie vždy to počujeme. Vlastne niekedy namiesto motivačných slov dostávame úder.
Niektorí sa vtedy zrútia, alebo sú znechutení a pre iných je to motivácia.
Život pripomína ring, v ktorom sa bojuje. Silný úder vie zložiť človeka, ale treba sa prebrať a postaviť sa na vlastné. Či to chceme alebo nie, údery v živote dostávame. A prídu aj ďalšie. Bez ohľadu na to, koľko modrín na tele máme. Veď sme v ringu. No najviac bolí, keď úder príde od blízkych, od ktorých by sme čakali podporu. Nuž, aj v takom prípade treba k tomu pristupovať v športovom duchu: narátať do desať a postaviť sa. Zdvihneme sa už o čosi skúsenejší, už budeme vedieť, ako reagovať na údery a ako sa im vyhýbať. Čo nás nezabije, to nás posilní. Aj údery od blízkych osôb.
Prečítajte si aj Na oboch stranách pokladničného pásu
Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.
