Stretli sme sa v ošarpanej nemocničnej izbe - 4 ženy, 3 generácie. Stará mama je v nemocnici. Má 87 rokov a v nemocnici je takto dlhšie prvýkrát. Tuhý koreň, vďakabohu. Znáša to kadejako. Najprv sa opustila, potom sa dala dokopy. Dnes nás už dirigovala, vedeli sme, že je to lepšie, presso z kaviarne nebolo dosť dobré ;)
Ako sme tam tak v tej izbe stáli, každá vo zväzku, ale tu bez muža. Na otázku starej mamy, prečo nikto z nich neprišiel, sa vlastne nikomu ani nechcelo odpovedať. Nech si všetci hovoria čo chcú, muži takéto situácie nezvládajú ukážkovo. Hadičky, prístroje, krv na nočnej košeli či chladná, plesnivá nemocničná izba. To nie je nič pre nich. Žiaľ, zistila som to aj na vlastnej koži, keď mi mamku nechali nečakane v nemocnici a kým tatko nervózne fajčil a nič nehovoril, ja som to dvakrát otočila do nemocnice a späť, aby som odniesla a vybavila všetko potrebné. Vtedy som definitívne dospela.
Minule sme boli pozrieť dobrých priateľov, ktorým sa nedávno narodilo bábätko. Niekoľkotýždňové stvorenie bolo ako taký anjelik. Zarazilo ma však, že z anjelika bola iba perinka, ktorú sme posunuli ďalej, lebo bejby sa pokakalo. Tak ho ocko posunul mamke, prebaľ ho, smrdí... Keď som túto tému otvorila minule na pive s priateľmi, s hrôzou som zistila, že prebaľovať muži nechcú ani neplánujú – česť výnimkám, prípadne tým, ktoré to zvládnu iba pri vlastných deťoch. A dôvod? Veď ma z toho napína! Prepáčte, neverím. My tiež tieto veci nemilujeme, ale sú bežné, ľudské, normálne. Aj vám mamky zadky utierali.
Žena sa musí postarať vždy. O všetkých. V práci dokonalý výkon, po ceste ešte nákup, aby bola večera, domáce úlohy, domáce práce, spať a zase dookola. Pomedzi to milión vecí, ktoré nerobí rada a musí. Ale jednoducho sa to očakáva a ona to zvláda.
Nech ale veci uvediem na pravú mieru. Toto nemá byť feministický plátok. Len odkaz nám – ženám. Že sme úžasné. Doma. Aj v práci.
Prečítajte si aj Po(d)pálili sme cintorín
