|
Kadejako bolo, mamka čarovala, bratia sa snažili pomôcť. Dnes viem, hoci sa nezmierim s tým, čo to spôsobilo, že to bola veľmi užitočná etapa môjho života. Cez víkendy som chodila predávať na trh knihy. Aj pri mínus desať. Cez týždeň pekáreň, umývanie okien, predávanie na trhoch a v obchode. S tretím ročníkom som nastúpila na recepciu v hoteli a pomedzi to stihla vďaka dobrým ľuďom aj jedny prázdniny odpracovať v Nemecku. Popritom dvoje štátnic a aj nejaké tie internátne žúrky. Chlapcov som skôr musela ukecať ako očariť dokonalým značkovým outfitom.
Na Vianoce sme si s mamkou kúpili hygienické vložky, lebo to je pre ženy najnezbytočnejší darček. A jedávali sme takmer vždy cestoviny. Rodinný dom sme vykurovali len v jednej izbe aj to často tak do osemnásť. O to viac sme sa stískali. Boli to tie najužitočnejšie roky v mojom živote.
Keď som mala priateľa so slušným príjmom, bola som v šoku, vždy keď sme išli na potravinový nákup, čo všetko sa dá kúpiť. A tak on nakladal do vozíka a ja som idúc za ním vracala veci naspäť do regálov. Ideálna frajerka.
Dnes nemusím počítať každú mincu, ale myslím si, že zažiť chudobu môže byť cenná skúsenosť. Človek sa menej strachuje, že príde o komfort, viac pochopí iných, teší sa z maličkostí.
Chudoba je obrovský problém, ak ste chorý, lebo rozhoduje aj o prežití. Ale ak má človek zdravie a strechu nad hlavou, môže nás mnohému naučiť. Správne hodnoty neprichádzajú na zlatom podnose.
Prečítajte si aj Ploty
Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.
