|
Tak sa nám teraz, pred Vianocami stáva, že nekupujeme darčeky svojim priateľom celkom podľa vlastnej fantázie, celkom podľa svojho vkusu. Drží nás pod krkom vlaňajšok. Vlaňajšie sviatky lásky, obdarúvania. Dlho som o tomto záväzku nevedela, až mi tuším pred dvomi rokmi priateľka pripomenula, že rok predtým som od nej dostala hodvábnu šatku, nerada by teda híkala radosťou nad voňavým mydielkom a nech aj vyrobeným ručne.
Najskôr mi vôbec nedošlo, čo vlastne vraví. Neskôr som však jej poznámku pochopila. Za pomoci môjho muža. Vysvetlil svojej naivnej manželke, že keď mi Inge vlani na Vianoce darovala hodvábnu šatku, mala by som sa pousilovať a nájsť pre ňu darček adekvátny sume, ktorú za môj dar zaplatila. No a tiež... pravdaže zachovať jeho úroveň. Dosť ma to zaskočilo, pretože hoci kamarátkam nerozdávam darčeky v podobe voňavých mydielok Handmade, cítila som odrazu značné obmedzenie v rozhodovaní. Ona mne drahú šatku, ja jej drahé čo? Je pravdou, že šatku od Inge milujem a je nádherná, pravdou však je i to, že Inge behanie po obchodoch miluje a nakupovanie darčekov je pre ňu obrovský relax. Mňa obchody vydrancujú z energie a ešte ma aj na dôvažok vždy rozbolí hlava. Takže to riešim malými, príjemnými umeleckými predmetmi a nikdy ma netrápi ich cena. Ak sa mi páči kúpiť Inge z drôtika vyrobené náušnice, lebo sú prekrásne, nuž ich kúpim. Čo ja viem, za koľko mi dala vlani darček?
Nič sa nedá robiť, musím si teda ustrážiť aj túto stranu nakupovania. Hoci je už tesne pred Vianocami, čakajú ma ešte dve priateľské stretnutia. Vlani boli slobodné, plné radosti z obdarovania. Tohto roku už budú prešpekulované a asi aj náročnejšie. Uvedomím si sumu, akú do darčekov pre mňa investovali moji priatelia a pôjdem podľa tejto informácie.
Avšak... Ako vyriešim darček človeku, ktorý ma pravidelne obdaruje perom nejakej firmy, že veď som spisovateľka a pero sa vždy zíde a ja ho pošlem z nášho stretnutia domov s drahou fajkou a dobrým tabakom?
No ako? pýtam sa manžela.
Rovnako, ako vlani. Pri darcoch tohto charakteru zabudni na pravidlo reciprocity a jednoducho mu urob radosť riadnym darom. Nuž a ten jeho radšej nekomentuj ani len pre seba.
Čo ja viem! Kupovať podľa ceny! Darovať podľa výšky investície toho druhého! Také sa mi to zdá nepriateľské, nespontánne. Pretože... veď vieme, o čo ide. Ak nakupujeme, odrazu nás niečo zaujme, zapáči sa nám a to je tá pravá chvíľa na získanie darčeka. Ak však lozíme po obchodoch s lístočkom v ruke, že pre Inge za päťdesiat eur, pre Paľa za tridsať eur, pre Dášu za eur štyridsať, nemôžeme mať radosť ani z jedného nákupu.
Možno stratím priateľov, možno ani nie, rozhodla som sa však postupovať podľa predchádzajúcich rokov a darovať každému z mojich blízkych to, čo sa páči mne. Inge dostane krásne zrkadielko do kabelky, Paľovi darujem knihu o stredovekých rytieroch a Dáša dostane prsteň. Železný, ručne ukovaný a vojde jej iba na malíček. Tam však bude doslova kraľovať! Viem, vlani mi darovala zlaté náušnice! Asi sa jej však páčili! Rovnako, ako mne tento rok prsteň zo železa.
Aby som však nezostala nerecipročná, úprimne jej poviem, že ju mám naozaj veľmi rada a život bez jej priateľstva by nestál za nič.
Prečítajte si aj Zvieratá ako vianočné darčeky
