Celý život špekulujem nad tým, kde, preboha, vznikol ten mýtus, ktorý sa do nás vtĺkal minimálne desaťročia….keď nám chlapci robia zle, je to preto, lebo sa im páčime.
Začína to roztomilým ťahaním za vlasy (určite sa mu páčiš), sem-tam nejaké to postrčenie, zmiznuté rukavice v šatni, s ktorými vás potom čaká pred vchodom vášho domu (moja veľká detská láska), poštípanie… Pamätám si ale, že raz som sa spolužiakovi páčila až tak, že ma musel pichnúť tým konským kružidlom na tabuľu a keď si nedáme bacha, ťaháme to so sebou celý život…
Ona nás totiž táto, zdanlivo nevinná k*k*tinka, dokáže celkom slušne vycvičiť. Naučíme si sami pre seba nájsť milión dôvodov, prečo niekto urobil to alebo hento, lebo veď my tomu rozumieme
My vieme, že je k nám hnusný, a občas nás ignoruje, lebo nás miluje a nevie ako to prejaviť. K akémukoľvek náznaku romantiky ho treba dokopať, ideálne pod hrozbou ultimát, lebo on je chlap...my vieme, že on sa len tvári, že nás má v paži, miluje nás a nevie to dať najavo....občas sa mu teda podarí, napríklad, keď nás začne naháňať okolo 21-21.30 a strašne nás potrebuje a túži po nás...vtedy dokáže nielen okamžite odpovedať na správu, ale dokonca aj napísať prvý :))))
No a potom som raz videla film “Až tak moc ťa nežere” (he’s not that into you) a odvtedy bojujem partizánsku vojnu a snažím sa, aby toto povinne premietali dievčatám na základnej škole!
Dobre, možno to je trošku pritiahnuté za vlasy, ale v tomto filme je krásne vysvetlené jedno...keď ťa chlap chce, ide a ty to poznáš! Stopercentne nemusíš hádať a domýšľať si :)
O koľko by bol náš život jednoduchší, keby sme si ho sami prestali komplikovať pozadím vykonštruovaným len v našich hlavách….
Neviem, čo nám to robí, ale čo viem je, že nám to kua žere čas a žilo by sa nám oveľa lepšie, keby sme sa na to vykašlali a dokázali sa preprogramovať...lebo keď sa niekto spáva, že mu na nás nezáleží, berme to, prosím, ako fakt...
Či si to ty, ktorá rozmýšľa (a už má milión uveriteľných dôvodov) prečo nevolá, alebo ty, čo nechápeš, jak mohol, zase na poslednú chvíľu, zrušiť ten spoločný víkend, čo si už tak dlho plánujete, alebo ty, čo si hovoríš, že flirtuje s tými ostatnými ženami na party, lebo chce, aby si žiarlila… (lebo ty vieš, že je to tak) alfa a omega je, aby slova toho druhého opakovane a konzistentne zodpovedali skutkom… a je to naozaj tak jednoduché!!!!
Jediné, na čom skutočne záleží, je spoľahlivosť a pravidelnosť…(consistency anglicky sa mi nespája s textúrou džemu ako to slovenské) Jeho skutky a slová hovoria to isté, opakovane, tak sa to robí, do psej matere!
Sľúbil, že zavolá/nevolá = nechce
Sľúbil víkend vo wellness, ale musí ho ZNOVA zrušiť = nechce (dobre, jedno zrušenie môžeme tolerovať)
Prisahá, že ti nechce ublížiť, stále sa mu nejako zadarí = je to emocionálny invalid, ktorý si na tebe vybíja komplexy (či muž alebo žena)
Apropo, existuje aj...
Sľúbil, že zavolá/volá…..lebo chce! Vyrazíte na víkend a na party sa bude venovať aj iným, ale urobí to tak, že nikto nepochybuje o tom, že ste spolu...
Každý z nás ideme prirodzene za tým, čo chceme, po čom túžime….platí to vždy, všade a pre každého….osobne som poznala človeka, ktorý kvôli sľúbenému sexu obehol Liptovskú Maru! Nebol po tom už síce schopný sexu, ale aspoň pre to urobil všetko
Keď sa vám zdá, že ten druhý váha, nie je to jednoduché a prirodzene, ale musíte ho do všetkého kopať, asi to fakt neni ono a lepšie sa na to „vyprdnúť“….verte mi, nie je to povaha. To, že on/ona má ”takú povahu” je len ďalšia naša vnútorná výhovorka.
Tak, ako sme my esenciou svojich pozitív, keď sa naozaj pekne zamilujeme, tak by mal byť aj ten druhý a podľa mňa je aj celkom fér mu/jej dať možnosť to zažiť.
Nie je to nič príjemné si priznať, že nie sme tí praví, ale keď príliš tlačíme, či na ten spomínaný prd alebo lásku...na konci je z toho väčšinou shit
Ja som totiž poznala aj chlapa, ktorý prvú ženu mlátil jak žito a keď od neho odišla, našiel si druhu a tu nosil do konca života na rukách a nikdy jej neublížil.
Kvôli tej prvej to bude pre mňa navždy intergalakticky chuj, ale nie je na tom niečo?
Keby sme si dokázali zložiť tieto ružové okuliare, museli by sme si síce jasne priznať, že ten druhý nás až tak nežere, ale dáme si šancu nájsť niekoho, kto to všetko bude chcieť dať...a bez scén
Lebo veď láska by mala byť jednoduchá, minimálne vo svojom živote by sme mali byt hlavnými postavami a po príchode domov by nás mal čakať pokoj a nie ďalší “projekt”, na ktorom musíme pracovať
