|
SEREĎ. Mal deväť rokov, keď sa s rodičmi a bratom dostali do pracovného tábora v Seredi. Prišli dobrovoľne, keď ich otec dostal ponuku pracovať v tábore ako odborník v drevárskej dielni. Juraj Fürst a jeho rodina verili, že ich pracovný tábor ochráni pred deportáciami do Poľska. Neochránil, hoci sa im z tábora v Seredi podarilo ujsť. Chytili ich a celú rodinu neskôr deportovali do Osvienčimu a potom do Buchenwaldu.
Múzeum holokaustu.
Utrpenie na appelplatzi
Najhoršie utrpenie zažil v Seredi na appelplatzi. „Nechali nás celú noc chodiť dookola a gardisti nás pri tom bili palicami a tyčami. Ráno tých, čo nevládali, oblievali vodou. Ale mnohí sa už neprebrali. Appelplatz je pre mňa miestom veľkého smútku, bolesti, krvi a rozdelených rodín,“ povedal dnes už 84-ročný Naftali Fürst na otvorení Múzea holokaustu v Seredi. K publiku sa prihováral na rovnakom mieste, na ktorom zažila jeho rodina počas druhej svetovej vojny najhorší moment. Rodinu rozdelili. Mamu s bratmi v prvej vlne deportácii zo Serede do transportu nezaradili, ale babku áno. „Moja mama mala celý život výčitky, že nás zachránila, ale svoju mamu nie,“ povedal Fürst, ktorý dnes žije v izraelskej Haife.
Na pódiu, kde včera rozprával svoj príbeh, najvyšší slovenskí štátni predstavitelia – prezident Andrej Kiska, premiér Robert Fico a predseda parlamentu Peter Pellegrini slávnostne otvorili Múzeum holokaustu v Seredi, ktorý je jediným zachovalým pracovným a koncentračným táborom na území Slovenska.
Premiér Fico, prezident Kiska a predseda parlamentu Pellegrini.
Hovorme o slovenských židoch
„Zvykneme hovoriť o utrpení židov mimo nášho územia, ale je čas hovoriť aj o utrpení židov na Slovensku,“ povedal novinárom Martin Korčok, vedúci múzea. Tábor v Seredi fungoval popri dvoch ďalších táboroch v Novákoch a Vyhniach. „Zo žiadneho iného miesta však nedeportovali toľko židov ako zo Serede. Táborom ich prešlo 16-tisíc,“ vysvetlil Korčok.
Naftali Fürst si myslí, že je čas, aby sa so svojimi dejinami vysporiadalo aj Slovensko. „Trvalo to dlho a mnohí sa už toho nedožili, ale otvorenie múzea pomôže, aby sa viac hovorilo o tom, čo prežili Židia na Slovensku,“ povedal pre Ženy v meste.
Vedúci múzea Martin Korčok.
Tábor v Seredi vznikol v roku 1941 v areáli vojenského objektu. V zámočníckej, stolárskej a betonárskej dielni pracovali muži, ženy šili v krajčírskej dielni čiapky, rovnošaty, plášte a bielizeň. V prvej etape, od marca do októbra 1942, odišlo z tábora 57 transportov. V druhej etape, po potlačení SNP, tam sústredili Židov, ktorí ešte zostali na území Slovenska. To tábor viedol nacistický vojnový zločinec Alois Brunner, pravá ruka Adolfa Eichmanna, ktorý bol zodpovedný za deportácie židov z mnohých krajín. Za jeho éry prežívali väzni v tábore kruté zaobchádzanie a vraždy.
Posledný transport odišiel zo Seredi 31. marca 1945 do Terezína. Aj preto prišiel na dnešné slávnostné otvorenie tábora český premiér Bohuslav Sobotka, aby pripomenul že Slováci a Česi čelili hrôzam nacizmu spoločne. „Tak, ako má Slovensko Sereď, Česko má Terezín,“ povedal v príhovore.
Božidara Turzonovová a Mira Fabian recitujú báseň My, čo sme prežili. Fabian sa narodila v Novákoch a v Izraeli sa stala herečkou. Hrala vo filme Schindlerov zoznam.
Prečítajte si aj Vzťah s vojnovým zločincom Goebbelsom zničil život Líde Baarovej i jej rodine
