|
BRATISLAVA. Jedálničky detí v škôlkach či školách sa mnohým rodičom nepozdávajú. Najviac im prekážajú sladené nápoje. V niektorých škôlkach je bežným štandardom, že rodičia prispievajú na pitný režim detí kilom cukru a sirupom k tomu na jedno dieťa ročne.
Mnohým sa nepozdáva ani každodenný chlebový stereotyp či sladké obedy, ktoré vyzerajú skôr ako poriadny dezert.
Jana z Bratislavy je so stravou dcérky v škôlke spokojná aj preto, že je možné si doniesť vlastné jedlo. Ovocné sirupy by však nahradila čistou vodou.
Deťom by pridala aj viac zeleniny. Dôležité podľa nej j aj to, či deti majú zeleninu na stole alebo si ju berú zvlášť v mištičke. „Dieťa, ktoré nie je na zeleninu zvyknuté a nemá ju na stolíku, si po ňu nepôjde,“ hovorí. Ak by ju malo na stole, tak ju proste zje, myslí si.
Jane sa nepáči ani správanie rodičov, ktorí nosia deťom do škôlky sladkosti. Keď príde po dcéru do škôlky, tak prvá otázka znie: „Čo si mi doniesla sladké“. Odpoveď seba a ovocie, sa dcére nepozdáva, dodáva. Deti sa tak podľa nej v podstate na sladké privykajú nielen od rodičov. Zmenila by aj cukríky za odmenu. Tie deti v škôlke dostávajú napríklad za to, že pekne zjedli obed, spinkali či si upratali hračky.
Kakaová nátierka a vyprážané
„Keď sa pozriem na jedálniček tak to vyzerá, že majú ovocie len v stredu,“ hovorí Zuzana z Bratislavy. Pridala by viac ovocia a mliečnych výrobkov a tiež čistú vodu namiesto ochutených nápojov. Nepozdáva sa jej ani kakaová nátierka na olovrant alebo desiatu či sladké obedy. Hoci svojim synom sladkosti neodopiera, to, že dupľu si v škôlke pýtajú len pri sladkom jedle ju neteší.
„V rodinách sú rôzne názory na správnu výživu, sama som mala rôzne obdobia,“ hovorí Andrea z Bratislavy. Niektoré mamičky považujú za zdravú len stravu bez sacharidov, niekde uprednostňujú surovú zeleninu, inde naopak iba tepelne upravenú, ťažko to zjednotiť, dodáva. Teší ju, že dcéra spozná nové chute. „A aj keď majú na olovrant chlieb s bravčovou nátierkou, tak to množstvo jej neuškodí,“ hovorí. Stravovacie návyky si podľa nej dieťa do života nesie z domu. Privítala by však cereálne pečivo namiesto bieleho.
Kristína z Bratislavy je so stravou v škôlke jej syna spokojná. „Majú relatívne rôznorodú stravu, naučili moje dieťa jesť aj knedle, mäso aj kapustu,“ hovorí. Páči sa jej aj to, že dostávajú k jedlu jablká. Jediné mínus vidí v sladených nápojoch.
Soňa z Nitry hovorí, že v jedálničku je často mäso, vyprážané jedlá a aj dukátové buchtičky. Chýbajúce ovocie a zeleninu zachraňuje po príchode zo školy. „Poobede im krájam ovocie, večer mávame zeleninu, hoci aj na chlebe, či šalát“ hovorí.
Ako variť riadi norma
Jedálne lístky v školách a škôlkach vychádzajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov pre oblasť školského stravovania. Tie sa nastavujú podľa odporúčaných výživových dávok pre obyvateľov, ktoré vydáva hlavný hygienik. Podľa ministerstva školstva sú v súlade s najnovšími výživovými trendmi pre stravovanie detí podľa vekových kategórií. Ministerstvo ich každoročne aktualizuje – posledná aktualizácie prebehla vlani.
Za kvalitu jedál zodpovedá zriaďovateľ jedálne a podľa platnej legislatívy má zabezpečovať suroviny v najvyššej kvalite.
So štátnymi normami je riaditeľka Základnej školy Postupimská v Košiciach Katarína Benková spokojná. „V normách je zakomponovaných vyše 1 400 receptov, takže jedálny lístok je naozaj pestrý,“ hovorí. Dodržujú presne stanovené nutričné hodnoty jedál, dodáva.
Na pitie deti dostávajú ovocné šťavy bez konzervantov, ovocný čaj, čaj s citrónom alebo mlieko, vysvetľuje. „Vyhýbame sa nakupovaniu sladených nápojov, pripravujeme citronády prípadne podávame stolovú vodu,“ hovorí.
Škola je podľa Benkovej zapojená do programu Školské ovocie. „Ovocie podávame jeden až dvakrát týždenne, zeleninu používame denne,“ hovorí. Výber druhov závisí od sezóny, dodáva.
Jedáleň uprednostňuje podľa riaditeľky kvalitné suroviny – čiže čerstvú zeleninu pred mrazenou, nekupujú polotovary alebo hotové výrobky. Nákup drahších kvalitných surovín ako napríklad losos, kačacie prsia, hovädzia roštenka robí škola v rámci možností finančného limitu, ktorý sa mesačne sleduje. Kvalitu surovín zohľadňujú podľa nej aj pri výbere dodávateľov.
Mimo systém
Zdravšie sa varí napríklad v súkromnej materskej škole Meduška z Trnavy. Škôlka však nevarí presne podľa noriem ministerstva školstva. Pri zakladaní škôlky totiž nezaradili svoju jedáleň do systému školských stravovní. „Zaregistrovali sme jedáleň pod našou neziskovou organizáciou na živnosť ako zariadenie spoločného stravovania," hovorí manažérka škôlky Daniela Hirnerová. Pri tvorbe jedálnička sme vychádzali z platných noriem, vysvetľuje, no doplnili sme viac výživovo hodnotných zložiek namiesto múky viac zeleniny, probiotických mliečnych výrobkov, kvalitnejšie mäso, strukoviny či orechy.
Školské jedálne podľa nej platné normy obmedzujú – je totiž presne dané, čo a koľko môže ísť do toho-ktorého receptu. „Kuchári v školských jedálňach nemôžu využívať vo varení svoju kreativitu,“ hovorí.
Priznáva, že kvalitnejšie jedlá s náročnejšími surovinami sú aj drahšie. V Meduške vyjde celodenná strava pre škôlkara na 3,50 eur na deň. Štátna škôlka má o niečo nižší rozpočet. „Aj v rámci menšieho rozpočtu sa však dá čarovať, ak sa uprednostnia lokálne a sezónne suroviny,“ hovorí Hirnerová.
Prečítajte si aj Jedálne varia zastaralo, deti pijú len sladké vody
