|
Odkedy som dostala prvú menštruáciu, želala som si nebyť ženou, aby som tie nepríjemné pocity nemusela absolvovať každý mesiac. Trvalo to, až kým som vďaka mojej mamke pochopila, že sa cez menštruačný cyklus môžem o sebe veľa dozvedieť. Moja mama, Jana Vaculčiaková, sa už deväť rokov venuje práci so ženami. Vedie ich k poznaniu, že sme premenlivé, že nás menštruačný cyklus môže viesť k záujmu o seba a s jeho pomocou si môžeme zjednodušiť život.
Ako si zistila, že si ako žena premenlivá?
„Dlhé životné obdobie som skúmala, kto som, aká som. Chcela som sa zaradiť do nejakej kategórie, definovať sa. Čím viac som sa sebou zaoberala, tým viac som vnímala svoju premenlivosť.“
V čom si ju vnímala?
„V tom, ako som sa cítila, ako som komunikovala, v náladách, v tom, o čom som premýšľala, ako som cítila svoje telo – či bolo aktívne alebo skôr potrebovalo oddych a spánok. Vnímala som ju aj v tom, čo sa mi snívalo, či v rôznych každodenných prejavoch. Zmiatlo ma to, nevedela som to uchopiť. Nerozumela som tomu. Len som cítila, že neustále prechádzam nejakými zmenami. Všímala som si to aj na svojich dcérach alebo mojej mame, na ženách v mojom prostredí. Mala som pocit, že je to prirodzená súčasť ženskosti. Len som to nevedela pomenovať. Až keď som sa pred tromi rokmi dostala na seminár talianskej lektorky Cinzie Surye Donoli, začalo mi to, čo som odpozorovala zo svojho života a života žien okolo mňa, dávať zmysel.“
Čo si zistila na seminári?
„Potvrdilo sa mi, že sme premenlivé a že sa mení energia v našom tele. S tým súvisí zmena našich pocitov, aktivity, zmeny v myšlienkových procesoch, v otvorenosti smerom von a v uzatváraní sa do seba, schopnosť komunikovať. Dostala som návod k tomu, ako tieto zmeny pozorovať.“
Aký bol ten návod?
„Návodom je, že žena je cyklická a javy alebo procesy v našich životoch sa neustále opakujú. Vždy, keď niečo začne, narastá to a následne to prirodzene odchádza a končí, aby zase mohlo niečo začať.“
Aké cykly ovplyvňujú život ženy?
„Najjednoduchšie pre ženu je pozorovanie menštruačného cyklu, ktorý určitým spôsobom kopíruje cyklus Mesiaca. Je to cyklus našich vaječníkov. Ženské telo je veľmi zaujímavé, sú v ňom rôzne cykly, napríklad maternica má deväťmesačný cyklus. Zároveň prichádzame narodením do prírodných cyklov, napríklad striedajúce sa ročné obdobia, a stávame sa ich súčasťou. Tieto cykly sa v nás prejavujú a my sa prejavujeme prostredníctvom nich.“
Menštruačný cyklus je súčasťou života každej ženy, ale pre mnoho tabu vôbec o ňom hovoriť. Prečo?
„Sama sa často presviedčam, že je to tak. Aj od svojej mamy som dostala informáciu, že menštruácia je choroba, že budem počas života bývať chorá. Ženy často hovoria o tom, že informácie o prvej menštruácii neboli úplne pozitívne. Máloktorá mala pocit, že je to niečo, čo žene dáva príležitosť priviesť na svet nový život, ale aj spoznať sa. Deväť rokov pracujem so ženami, ale žiadnu som zatiaľ nepočula povedať, že prišla do menštruačného obdobia s radosťou a že by jej ostatné ženy v rodine dali najavo, že menštruácia je niečo, čo z nej robí ženu. Dokonca mám skúsenosť, že keď v názve stretnutia, ktoré organizujem, použijem slovo menštruácia, ženy na stretnutie vôbec neprichádzajú. Mám pocit, že keď odmietame už slovo samotné, odmietame aj to, čo je za ním a to je naša ženskosť. Často potom o ženskosti veľa nevieme a mnohé ženy ju vnímajú ako negatívnu, čosi plné ťažkostí a utrpenia. Ale premenlivosť, ktorú môžeme odpozorovať v menštruačnom cykle, môže byť jedným z nástrojov k prijatiu ženskosti i seba samej.“
Čo teda pre seba môžem vypozorovať z môjho menštruačného cyklu?
„Je to u žien veľmi individuálne, ale počas menštruačného cyklu sa u každej obyčajne striedajú štyri fázy. Počas pomenštruačného obdobia je naše telo najaktívnejšie. Cítime najväčšie sebavedomie, sme veľmi racionálne, môžeme využívať svoje rozhodovacie schopnosti, najviac si rozumieme s mužmi, vieme si určiť ciele a robiť smerom k nim v realite konkrétne kroky. Vieme vyjadriť svoje názory. V ďalšej fáze, ktorá začína ovuláciou, sme otvorené vonkajšiemu prostrediu, najľahšie komunikujeme, prirodzene sa zaoberáme vzťahmi, rady o vzťahoch hovoríme, staráme sa o iných. Prejavujeme sa výrazne ako ženy – matky. Náš záujem smeruje k iným. Predmenštruačné obdobie je pre ženy veľmi emotívne. Výraznejšie vnímame súvislosti. Uzatvárame sa, sme zraniteľnejšie, práve kvôli emocionalite. Máme chuť tvoriť. Zároveň ale, ak ideme proti sebe, môžeme si v tomto období všimnúť nevyvážené emócie – viac plačeme, sme hysterické, frustrované, viac sa bojíme. Niektoré z nás tiež v tomto období viac jedia. Telo je unavené a môžeme mať aj oslabenú imunitu, sme náchylnejšie ochorieť. Aktivita tela je nízka. Zdá sa nám, že sa telo zväčšuje, pretože sa v ňom viaže voda. Telo nám naznačuje, aby sme sa stiahli z prostredia. Počas menštruácie prichádza uvoľnenie, ale zároveň na fyzickom tele môžeme pozorovať bolesti, krvácame. Toto obdobie nás vyzýva, aby sme sa viac zaoberali sebou, aby sme si dopriali čas pre seba. Sme počas menštruácie najintuitívnejšie. Ak si doprajeme čas na relax, môžu k nám prísť informácie o tom, čo môžeme a potrebujeme robiť ďalej v živote. V tomto období tiež môžu prichádzať sny o smrti, lebo z tela odchádza krv, na fyzickej úrovni prebieha smrť – uvoľnilo sa neoplodnené vajíčko. Vďaka menštruácii sa telo každý mesiac čistí.“
Ženy často vnímajú iba menštruáciu, prečo je dobré vnímať všetky obdobia v rámci cyklu?
„Naozaj ženy sledujú najmä menštruáciu. Ak si však v každodennom živote overíme, aká je naša premenlivosť, čo je veľmi individuálne, vieme zohľadniť menštruačný cyklus a žijeme v súlade s tým, čo telo potrebuje. Keď sa rozprávam so ženami, ktoré pozorujú svoj menštruačný cyklus, len ten fakt, že sa začneme pozorovať, nám pomáha vytvoriť akúsi vnútornú rovnováhu. Tým, že sa pozorujem, začínam si byť viac vedomá seba samej a viac sa rešpektujem. Ženy, ktoré si cyklus pozorujú, prichádzajú často za mnou s tým, že sa upokojili. Aj ja sama mám takú skúsenosť.“
Ako môže konkrétne zohľadniť cyklus napríklad žena, ktorá pracuje a zároveň sa stará o deti? Čo v praxi zohľadnenie cyklu znamená?
„Podľa toho, aké má žena možnosti, môže si prispôsobiť spôsob života menštruačnému cyklu. Napríklad si dôležité stretnutia, v ktorých potrebujem niečo dosiahnuť, môžem dohodnúť na pomenštruačné obdobie. Rovnako aj fyzické aktivity, aktívne cvičenie či šport môžem naplánovať skôr na toto obdobie. Naopak na predmenštruačné a menštruačné obdobie môžem počítať s oddychovou jogou. Nasledujem tak potreby tela a tiež si môžem rozšíriť možnosť športových aktivít. Stretnutie s priateľmi si môžeme dohodovať v období po menštruácii a počas ovulácie, ale snažím sa ich obmedziť v tých ďalších fázach. Na vytváranie predstáv o ďalšom živote môžeme vyčkať na obdobie menštruácie. Je jasné, že žena, ktorá má rodinu a deti nemá až toľko času sama pre seba, ale sama mám skúsenosť, že niekedy stačí vedieť, v akom som období a dopriať si napríklad v období menštruácie hodinku pre seba. Vyjadrím tak záujem sama o seba a často len uvedomenie, v akom období som, stačí na upokojenie. Keď sa poznám, ako reagujem v jednotlivých obdobiach, môžem si uvedomiť, že som v poriadku. Niekedy som skrátka pasívna, neznamená to, že som lenivá. Nemusím sa obviňovať, som k sebe láskavejšia, citlivejšia, pozornejšia. To sa pozitívne prejaví na vnútornej rovnováhe a spokojnosti ženy.“
Máte teda nejaký konkrétny tip, ako sa najjednoduchšie naladiť na svoj cyklus, ako ho pozorovať?
„Odporúčam ženám knihu Cyklická žena, kde je presný návod na to, čo pozorovať. Sú tam informácie o tom, čo nám v ktorých obdobiach ide ľahko a do čoho by sme sa nemali púšťať. Existujú menštruačné kalendáre, do ktorých si už neznačíme iba krížiky, koľko dní sme mali menštruáciu, ale môžeme si tam poznačiť nálady, pocity, to, o čom premýšľame, aktivitu, sexualitu, ako komunikujeme, naše sny, ale napríklad si môžeme zakresliť aj fázy mesiaca. Ten nám hovorí o striedaní obdobia rastu a úbytku našej telesnej energie. Obdobie splnu môžeme využiť na to, aby sme sa pozreli na veci okolo nás, mesiac nám na to svieti. A v nove môžeme komunikovať viac so sebou a vnímať témy, ktoré potrebujeme uvoľniť. Mesiac je dobrým navádzačom aj pre ženy, ktoré už nemenštruujú. Obdobie menštruácie je väčšinou totožné s obdobím splnu alebo novu. Ženy v menopauze musia byť o niečo vnímavejšie alebo sa pozorovať dlhšiu dobu, keďže telo nám už nedáva jasné signály pomocou menštruácie.“
Ako dlho sa má žena pozorovať, keď ešte menštruáciu má?
„Niekedy stačí ženám aj mesiac, ale je dobré overiť si to ešte aspoň ďalší mesiac, či dva. Netreba mať z toho obavy, nie je to o tom, že sa musia ženy celé dni na seba sústrediť. Skôr je to o tom, aby si všímali, čo ich v daných dňoch najviac zaujíma, trápi, čo robia rady, čo ide ľahko o čo nemajú záujem.“
Môžem nejako využiť informáciu o mojej cyklickosti vo vzťahu s mužom?
„Keď poznám svoje mesačné fázy a svoje správanie počas nich, môžem jednoduchšie komunikovať s mužom vo vzťahu. Napríklad v predmenštruačnom období má žena väčšiu tendenciu plakať a muž môže mať pocit, že urobil niečo, čo plač vyvolalo. Z toho môže vzniknúť až konflikt, ktorý ale nie je nevyhnutný, ak sa žena pozná a mužovi povie, že je to prirodzené správanie tohto obdobia a vie pomenovať svoju potrebu, napríklad chce, aby jej s niečím pomohol či ju nechal osamote. Muži, ktorí žijú so ženou, sú súčasťou jej cyklickosti.“
Ako?
„Reagujú na naše správanie. Keď v tom má žena jasnejšie, môže o sebe viac povedať mužovi. On tak má šancu porozumieť ženiným prejavom a upokojí sa. Keď si dovolíme nasledovať svoj menštruačný cyklus, môžeme dovoliť mužovi, aby nám pomohol s tým, čo potrebujeme – napríklad s deťmi alebo v domácnosti. Žena tak nemusí ísť proti sebe, keď sa napríklad počas menštruácie nevládze starať o deti. Môže prizvať muža do rodinného života, vzájomná pomoc tiež vytvára prostredie na rozvíjanie vzťahu.“
Prečítajte si aj Voľno z práce počas menštruácie? Na Slovensku zatiaľ nie
