|
Work-life balance – výraz, ktorý sa vo firmách často používa a znamená potrebnú rovnováhu medzi prácou a osobným životom každého z nás. Dodržiavať potrebný work-life balance by malo byť našou prioritou. Je to však aj prioritou majiteľov firiem, pre ktoré pracujeme?
Na Islande urobili ročný experiment, kde v časti spoločností skrátili pracovný týždeň o niekoľko hodín. Po roku porovnávali výkonnosť firiem, kde ľudia pracovali menej hodín a tých, kde ľudia pracovali pôvodných 40 hodín týždenne. Firmy s kratším pracovným časom mali oveľa spokojnejších a zdravších zamestnancov, ktorí menej čerpali PNky, pracovali výkonnejšie, a navyše boli v oveľa väčšej pohode a kondícii. V konečnom dôsledku sa to odrazilo aj na zisku firiem. Opäť sa raz potvrdilo, že menej môže byť viac. V inom článku som sa zasa dočítala, že ľudia po 40-tke by mali pracovať len tri dni v týždni. Je to vraj ideálne pre ich zdravie aj duševnú kondíciu. Neustále zvyšovanie dôchodkového veku, ale aj neprimerane vysoké nároky firiem na náš čas a nasadenie spôsobujú, že sme vyčerpaní, unavení a chorí. A tým, samozrejme, stráca aj firma.
Počas posledných 20 rokov sa firemná kultúra na Slovensku trošku zmenila. Keď som nastúpila do prvej práce, stávalo sa mi, že som úplne bežne pracovala 12 hodín denne. Odísť z práce o piatej bolo nereálne. Firmu sme milovali a mali sme nasadenie, ktoré sa dnes už tak často nevidí. Pri predstave, že 20 mladých ľudí je o ôsmej večer ešte v práci, trávi spoločne víkendy sa dnes už len usmievam. Môj osobný život bol moja práca. Nechodila som k lekárovi, ani na masáže, neoddychovala som, lebo telo ešte vládalo. Vzťahy nám haprovali, alebo sme ich ani nemali. Deti nikto ešte neriešil, existovala len práca a kolegovia.
O veľa rokov neskôr, už ako zrelá žena a matka, som pracovala vo firme, kde sa očakávalo od zamestnancov rovnaké nasadenie. Nadčasy, pracovné víkendy, noci vo firme. Mnohí oveľa mladší kolegovia to odmietali. Jasne dali najavo nesúhlas. My, čo sme “vyrástli” na 12-hodinovkách sme sa nedokázali voči tomu ohradiť. Iba sme ťahali ďalej. Pritom v hlave to máme jasne upratané. Vieme, že 260 odpracovaných hodín do mesiaca vo firemnom výkaze nezaručí vašu kreatívu, výkonnosť, či nezvýši zisk firmy. Práve naopak. Ale aj tak sa nevzbúrime, lebo nemáme odvahu. Sklopíme uši a makáme. Je to tým, že aj majitelia tých firiem začínali 12-hodinovkami a teraz si nevedia predstaviť, že firma môže fungovať inak a lepšie?
Našťastie existujú a vznikajú firmy, kde nastupuje nová generácia manažérov a riaditeľov, ktorí zavádzajú modernejší spôsob vedenia. Vedia, že unavený a vyčerpaný zamestnanec je zlý zamestnanec. Snažia sa umožniť ľuďom oddychovať, poskytujú im firemné benefity, dávajú im dostatok času na osobný život. To, že sa zmenila mentalita mladých ľudí a prichádza generácia, ktorá si viac váži svoj čas, mení sa aj celkový prístup k pracovnému výkonu a nasadeniu. Je stále menej ľudí, ktorí uprostred noci odpovedajú na e-mail, ktorí ponocujú vo firme. Prestáva to byť moderné. My 40-tnici sa asi trojdňového pracovného týždňa nedočkáme, ale už aj prísľub 4 nepracovných víkendov do mesiaca je veľké víťazstvo.
Prečítajte si aj Je to len zlý deň
