Román názov Primátor a prevedie vás zákulisím komunálnych volieb v hlavnom meste. Načasovanie je viac ako zaujímavé. Román Primátor vychádza v čase, keď Slovensko žije voľbami do samospráv a z billboardov sa na nás usmievajú „vyžehlení“ kandidáti na primátorov. Mária Bejdová, ktorá pre náš portál napísala niekoľko veľmi čítaných blogov, v knihe využila svoje skúsenosti z oblasti politického marketingu, ktorému sa v minulosti venovala. V deň vydania jej knižného debutu sme jej položili pár otázok..... napríklad aj o ženách v politike.  

 

Ak by ste mali pár vetami opísať sama seba, ako by to vyzeralo?

"Rovnako ako mnoho známych spisovateľov, som introvert, ktorý rád pozoruje ľudí a situácie okolo a miluje písanie."

 

Študovali ste masmediálnu komunikáciu a písali ste diplomovú prácu na tému Politik ako mediálna osobnosť. Ako vnímate politikov na Slovensku z hľadiska ich mediálnej prezentácie?

"Osobne vnímam najmä veľkú krízu silných, výnimočných lídrov. Osobností, ktoré by mali charizmu, ťahali za sebou davy ľudí, vedeli presvedčiť v debatách, boli by neprehliadnuteľní... Kríza lídrov je však celospoločenský problém v mnohých oblastiach, a nielen na Slovensku."

 

Je vo svete niekto, nejaká politická osobnosť, ktorú z hľadiska jej mediálnej prezentácie obdivujte? 

"Obdivujem všetky verejné osobnosti, ktoré sa neboja byť autentické – teda je cítiť, že tomu, čo hovoria, aj veria. Z hľadiska mediálnej prezentácie sa mi v súčasnosti páči napríklad novozélandská premiérka Jacinda Ardernová, či slovinský prezident Borut Pahor."

 

Mária Bejdová.  Foto - archív MB

 

Vo svojej knihe, ktorá práve vychádza, sa venujete komunálnym voľbám. Sama ste sa v minulosti podieľala na príprave kampaní pre komunálnych politikov. Čo vás inšpirovalo k napísaniu knihy práve o tejto téme?

"O politiku sa zaujímam už od vysokej školy, aj v mojom okolí mám ľudí, ktorí sú súčasťou slovenských politických kampaní už dlhú dobu – videla som viacero osobností a počula množstvo zážitkov, ktoré ma prekvapili alebo zaujali. Spojilo sa to s túžbou napísať knihu, ktorú by som si sama rada prečítala, teda o vzťahoch v zákulisí politiky nenáročným spôsobom pre obyčajných ľudí, cez príbeh. Hoci som hľadala, podobnú ľahšiu beletriu som tu nenašla, skôr len faktografické knihy."

 

Kniha sa volá Primátor a vychádza v čase, keď sa na Slovensku schyľuje ku komunálnym voľbám. Ústrednou témou knihy je voľba primátora hlavného mesta. Keď sledujete realitu a to čo sa deje práve teraz v oblasti komunálnej politiky v Bratislave, vidíte tam isté paralely?

"Vnímam to  tak, že vzorce správania kandidátov v komunálnych kampaniach a spôsob ich prezentácie sú dlhodobo podobné. Sú, samozrejme, viaceré zmeny, najmä kvôli príchodu sociálnych médií alebo dátovej žurnalistiky, ale typy ľudí v komunálnej politike na Slovensku sa neustále opakujú už roky."

 

Je kniha Primátor fikciou, alebo sa v nej môžu niektorí komunálni politici spoznať?

"Jednotlivé súčasti tohto príbehu sú reálne, stali sa viacerým ľuďom na viacerých miestach Slovenska, vo viacerých kampaniach. Takto dokopy je to však fikcia, vymyslený príbeh, inšpirovaný realitou."

 

 

Kniha sa volá Primátor, nie Primátorka. Čo si myslíte o postavení žien v politike. Uvítali by ste na poste primátora hlavného mesta žena?

"Ako povedala známa politička M. Albrightová „V pekle je špeciálne miesto pre ženy, ktoré si ... navzájom nepomáhajú“. Áno, myslím, že pre politiku na Slovensku by bolo prínosom mať viac múdrych žien, ale nie za každú cenu. Pohlavie by podľa mňa nemalo byť jediným kritériom výberu osobností."

 

V minulosti ste žili aj v Spojených štátoch, ako vnímate politické kampane v tejto krajine? V čom je rozdiel oproti Slovensku?

"Iný volebný systém a iná mentalita ľudí, takže sa to ťažko porovnáva, ale jedno ma veľmi zarazilo – keď som pozerala televízne debaty kandidátov, absolútne sa neštítili osočovať sa navzájom a používať vulgarizmy. Napriek tomu, že aj na Slovensku máme či mali sme rôzne vulgárne prejavy politikov, ešte stále to, myslím, nie je bežná norma a dúfam, že ani nebude."

 

V Spojených štátoch je silne mediálne vnímaná pozícia prvej dámy. Na Slovensku sa manželky prezidentov veľmi verejne neprezentujú. Ich úloha je skôr nenápadná. Prečo si myslíte, že to je tak?

"Už dlhšiu dobu vnímam, že je tu obrovský priestor na zlepšenie. A netýka sa to len manželiek prezidentov, ale trebárs aj premiérov, primátorov miest a pod. Nejde len o to, aby prebrali záštitu nad charitou, či navštívili detský domov, hoci aj to je veľmi dôležité. Môžu napríklad prispievať k debate na minoritné témy, ktoré sú v spoločnosti prehliadané, podporovať lokálnych výrobcov, či byť vzorom pre „malé“ ženy, poukázaním na to, kde všade je možné sa uplatniť."

 

Čím momentálne žijete najviac? Samozrejme okrem novej knihy?

"Ja už vlastne žijem druhou knihou zo zákulisia politického života, ktorú teraz píšem. Najviac totiž prežívam príbehy postáv pri ich tvorbe, samotná prezentácia knihy je už len čerešničkou."