|
Oľgu Belešovú poznáme ako komičku, herečku, novinárku. Hrá mamičku na pieskovisku v predstavení BABY na palube, ale aj šéfredaktorku lajfstajlového časopisu v komédii o médiách RITA. V predstavení ZOZNAMKA alebo Prečo ešte nemám svojho Milana? vás ako odborníčka na všetko naučí ako si nájsť nového partnera alebo preveriť toho starého.
Oľga Belešová. Foto - Michaela Machánová
Oľga Belešová: Ženské témy ma vždy priťahovali
Hrá od detstva a priznáva, že ženské témy ju vždy priťahovali. V divadle GunaGU kedysi vznikli jej improvizácie Len tak ľahučko, alebo Ďefčátko. „Inšpirácia prichádza s chuťou experimentovať,“ hovorí herečka. „Strhujúci príbeh môžu diváci zažiť nielen pred televíznou obrazovkou, ale aj v divadle. A netreba na to päť hercov, stačia aj dve šikovné komičky,“ hovorí Oľga.
A tak sa pri rannej káve postupne dostávame k tomu, na čo sa v najbližšom čase veľmi teší. Chce vytiahnuť spred televíznej obrazovky ľudí v regiónoch a prilákať ich do divadla. V hre Baby na palube vytvárajú kvarteto mamičiek dve herečky v dvojrolách. Oľga Belešová a Zuzana Znášiková Martinková oživujú príbehy, ktoré sú také podobné tým skutočným na vašom pieskovisku! Do tvorivej partie prizvali herečky ako tretiu režisérku Darinu Abrahámovú.
Postupne spoznávame životy modelky Moniky, mnohodetnej biomatky Blanky, emancipovanej psychologičky Ingrid a po zabudnutej sláve túžiacej herečky Alice. Hra mala premiéru v bratislavskom Divadle v podpalubí, teraz sa však vydáva na cesty po Slovensku. Prídu tam, kde je Kaufland, lebo veď v ňom môžeš najlepšie „rozchodiť stres a zharmonizovať čakry“ – povedané rečou divadelných postáv.
Baby na palube mapujú ženské myslenie, ale hra má čo povedať aj mužom, ktorí naše myslenie neraz formujú. Nájdu sa v nej mamičky, babičky - aj ich polovičky. „Rada robím interaktívne divadlo. Divákov vtiahneme do deja, ale vždy tak, aby sa cítili príjemne, aby to bola tvorivá hra a predovšetkým príjemná zábava. Tým sú naše divadelné hry povestné,“ hovorí herečka a autorka.
Oľga Belešová a Zuzana Znášiková Martinková hrajú Baby na palube. Foto - Michaela Machánová
Oľga Belešová: Každá žena túži po láske a sebarealizácií
BABY na palube sú ženy v meste, ktoré sa stretávajú na detskom ihrisku a na pieskovisku postupne odkrývajú to, čo prežívajú mnohé z nás. Je to komédia, ale neobchádza ani témy ako násilie či podceňovanie, hovorí Oľga Belešová.
Monika zatvára oči pred tým, že je týraná, lebo jej „to stojí za to“. Alica je herečka, ktorá hrá aj „handru a horčicu“, ale je presvedčená, že jednodňová rola v seriáli je viac ako návrat do Kanady a život so synom. Ingrid má zo svojho tajného dvadsaťročného vzťahu syna. Je sama a má to rada. Teda, aspoň sa o tom presviedča. No a Blanka mudruje ako treba žiť zdravo. Má tretieho manžela, rozdáva rozumy ako žiť, pritom jej vlastný rodinný život je toxický.
Jednu z postáv, modelku Moniku, ktorú stvárňuje Oľga, hádam najviac vystihujú slová: „Ja vlastne urobím nejakú blbosť, dostanem... a potom kabelku. A to je na tom vzťahu to najkrajšie, to udobrovanie... Ale, dosť už o mojich úspechoch...!“
Príbeh sa končí na Silvestra. Ale s akými predsavzatiami začínajú Baby na palube nový rok, to už si choďte radšej pozrieť samé. V Trnave hrajú 22.5.2019, na jeseň vyrážajú na východ Slovenska.
Oľga Belešová a seriál Prázdniny televízie JOJ. Foto - archív OB
Oľga Belešová: V predstavení hrá aj moja bábika
Zuzana s Oľgou sa rozhodli s predstavením cestovať. Pobalia sa rýchlo. „Stačí nám na to jedna skladacia lavička a veľa milých rekvizít. V tejto hre hrá dokonca moja vlastná bábika, ktorú mi rodičia ako sedemročnej kúpili v Berlíne. Bola to moja vysnívaná bábika. Vyzerala ako bábätko. Lebo ja som vždy túžila byť matkou. Keď sa ma niekto opýtal, čím chcem byť, tak som hovorila, že budem mamička,“ spomína Oľga Belešová.
Tento detský plán sa jej síce nesplnil, ale s hrou nemá najmenší problém. V rodine deti majú a ako pripomína, rozhodla sa sama: „Ja som sa nestala napokon matkou z vlastného rozhodnutia. Najskôr v tom ideálnom veku som nestretla muža, s ktorým by som chcela mať deti a potom som stretla pár rokov pred štyridsiatkou svojho manžela. Túžba bola, ale nakoľko je cudzinec a život nebol jednoduchý, rozhodli sme sa nemať deti. Cítili sme, že nemôžeme mať všetko. Na začiatku nášho vzťahu bol on mojim dieťaťom. Učil sa žiť v cudzej krajine. Na takéto rozhodnutie musí byť človek zrelý.“
Oľga Belešová a jej tvorivá chvíľka s tvorivými priateľkami - zberateľkou realvintage šiat s príbehom Martinou Herbst. Foto - Dáša Šimeková
Oľga Belešová: Na starobu sa treba pripraviť
Okrem všetkých spomínaných divadelných aktivít, Oľga pre RTVS pripravuje reláciu pre seniorov Generácia – zlaté roky života. Počas rozhovoru mi opíše niekoľko situácií, keď sa jej ľudia pýtali, ako môže robiť takýto typ relácie. Že starí ľudia sú depresívni, chorí... že je to všetko negatívny svet, ktorý si držia míle od tela. Oľga Belešová však robí presný opak.
„Starobu by sme nemali vytesňovať, naopak, musíme sa na ňu postupne pripravovať - mentálne, ale aj finančne. Starať sa o svoje zdravie a vo vyššom veku dbať na to, aby sme boli čo najdlšie sebestační. Zvlášť my, ktorí nemáme deti, čo by sa o nás postarali.“ Oľga zároveň dodáva: „Je veľmi dôležité, aby deti mali babičky a dedkov. Aby videli, že ľudia starnú a je to prirodzený proces, ktorý postretne každého z nás. Mňa v detstve opatrovala namiesto jasličiek tetuška, ktorá mala troch veľkých synov. Mama sa musela vrátiť v tých časoch po pol roku na materskej do práce, a tak mi našli na inzerát tetušku. Vytvorilo sa medzi nami také puto, že som ju navštevovala až do dospelosti. Som presvedčená o tom, že to bol základ môjho pozitívneho vzťahu k starším.“
Počas nakrúcania Generácie spoznala veľa zaujímavých seniorov a senioriek, takých čo ju učia, že aktívne žiť sa dá aj v neskoršom veku a naopak, že na starobu sa treba postupne pripraviť. Keď sme začali porovnávať, dodala: „Seniorky sú aktívnejšie než muži, seniori. Ženy sa viac zapájajú do kolektívnych aktivít. Sú tvorivejšie. Mužov je menej vidieť v umeleckých súboroch, ale aj inde. Viac sa opustia, alebo holdujú alkoholu, prípadne vyhľadávajú samotu a venujú sa individuálnym aktivitám ako rybačke či športu.“ Ženy sú podľa nej životaschopnejšie.
Oľga Belešová má už aj jasnú predstavu o tom, ako by mohol vyzerať jej seniorský vek. „S mojim mužom sme si už povedali, že zostarneme spolu. Máme taký plán: Vrátime sa do mesta. Chceli by sme mať byt, v ktorom budeme mať každý vlastnú izbu, a budeme cestovať a starať sa o svoje zdravie. Budeme si užívať kultúru a priateľov. Viem si predstaviť, že budeme pár mesiacov z roka v rodisku môjho manžela, v Japonsku, a aj preto si myslím, že je jednoduchšie zamknúť byt, ako odstaviť kúrenie a vodu v dome a nechať na dvore len tak trávu rásť.“
Oľga Belešová s manželom Masahikom. Foto - archív OB
Oľga Belešová: Žena z mesta a predsa z dediny
Oľga Belešová žije na dedine a chce sa vrátiť do mesta, väčšina ľudí to robí naopak. „Ja som žena, ktorá sa narodila v meste a som aj mestský človek, ale túžila som mať rodinný dom. A keďže sme zdedili v rodnej obci môjho otca chalúpku, tak teraz žijem na Záhorí. Na mieste kde stál kedysi otcov starý hlinený rodný domček, ktorý sa nedal zachrániť, stojí teraz náš dom.“ Za prácou, kultúrou či priateľmi však dochádzajú.
Oľga každému odporúča, aby si to vyskúšal ešte kým je aktívny a pri sile. „Je dobré si to vyskúšať a zvážiť. Na vidieku sme odkázaní na každodenné šoférovanie a dochádzanie za prácou i lekármi. Raz už nebudem toľko vládať, a možno ani vidieť a počuť dobre nebudem, čo potom?“ Herečka tým poukazuje na fakt, že kým sme mladí a zdraví, ľahko sa stará o dvor, záhradu a dochádza do mesta desiatky kilometrov. „Teraz sme jednou nohou na vidieku a druhou stále v meste. Počúvam, že mnohí ľudia túžia v seniorskom veku odísť na vidiek. My to cítime presne naopak. Vďaka tomu, že od štyridsiatky žijeme na dedine sme pochopili, že sa raz na staré kolená pravdepodobne vrátime do mesta. Bližšie k nemocnici, obchodom, priateľom a bližšie ku kultúre.“
Oľga Belešová s Romanom Pomajbom v hre Zoznamka v Divadle v podpalubí v Bratislave - FOTO: Jakub Gulyás
Oľga Belešová žije po smrti otca s mamou
Oľga žije s mamou. Otec pred dvomi rokmi zomrel. „Trpel Parkinsonovou chorobou a posledné roky života bol ležiaci pacient, starali sme sa o neho v domácom prostredí a potreboval našu pomoc úplne vo všetkom. Vďaka mojej osobnej skúsenosti sa mi potvrdilo, že človek ku šťastiu nepotrebuje luxus, ale lásku. Keď sa váš svet zúži na jednu posteľ, jednu izbu, a vzdialenosť medzi ňou a kúpeľňou, vtedy je najväčším darom láska najbližších, empatia lekárov a sestričiek, a vľúdna starostlivosť ošetrovateľov. Nič viac človek nepotrebuje. Ale sú aj starkí odkázaní na odbornú pomoc opatrovateľov v zariadeniach sociálnych služieb. Aby mohli opatrovatelia dávať zo seba to najlepšie potrebujú vzdelanie, dôstojné ohodnotenie, možnosť regenerácie síl. A v tejto oblasti máme na Slovensku rezervy.“
Aj preto nedávno prijala ponuku stať sa ambasádorkou Akadémie vzdelávania a výskumu v sociálnych službách so sídlom v Holíči.
