|
To, čo kedysi zabezpečovali dedinské klebetnice, sídliskové domovníčky, či všetečné kolegyne, dnes vybaví internet. Teda prísun informácií, niekedy presných, niekedy mene, aj o novej susede, spolupracovníčke, budúcej svokre alebo neveste. Prostriedky sa zmenili, sú možno diskrétnejšie, ale obsah zostáva. Stále chceme vedieť o tých druhých niečo viac, napríklad to, čo sa ich bojíme na rovinu opýtať. Teraz nehovorím o klebetách o celebritách, ale o šmírovaní medzi nami, bežnými smrteľníkmi.
V našej rodine sa roky traduje príbeh, ktorého som hlavnou hrdinkou. Mala som asi štyri roky, keď ma mama zobrala do práce. Bol to takmer výhradne ženský kolektív a ja, keďže som bola chorľavé dieťa a často som zostávala doma so starými rodičmi, som bola zvyknutá sa rozprávať so staršími ľuďmi bez rozpakov a tajností. A tak som jednej milej súdružke účtovnícke, ktorá ma strážila, kým mala mama poradu, oznámila. “Teta, a viete, že ja som bola našim na svadbe? A viete ako mali parádne navarené?”
Tetušku skoro prevrátilo, lebo toto teda bolo v rozpore s malomeštiackou morálkou a ešte aj šrám na kádrovom profile mojich rodičov. Mama potom doma so smiechom rozprávala ako jej kolegyne opisovali, ako si súdružka vyžiadala papiere z personálneho a skúmala, kedy mali naši svadbu a kedy som sa narodila. Pre vysvetlenie: na svadbe mojich rodičov som nebola, svadba, ktorú som opisovala bola svadba môjho strýka.
Aj dnes o vás ľudia hľadajú rôzne informácie. Prekvapilo ma len do akých detailov idú a koľko času tým trávia. Nedávno mala moja dcéra konflikt so spolužiačkou v triede a keďže sa dievčatá nejak nevedeli dohodnúť medzi sebou a nebavilo ma každý deň počúvať drámy, zavolala som mame toho dievčaťa a navrhla jej stretnutie, aby sme spolu našli nejaké riešenie.
Išla som sa tam normálne dohodnúť, ale pani ma zaujala tým, čo všetko si o mne naštudovala na internete. Rozmýšľala som, ako tomu mohla porozumieť, ak nehovorí po slovensky a internetové prehliadače prekladajú úplne tragicky. Taká prelustrovaná som asi v živote nebola. Na tom, ako vyriešiť naše dcéry, sa mi s ňou nepodarilo dohodnúť. Nič to, možno napíšem nejaký status na sociálnu sieť a odtiaľ sa dozvie, čo si o tom celom myslím.
Prečítajte si aj Horšie ako rakovina
