|
„Ty lajkuješ všetko?,“ opýtal sa ma manžel, keď sa mi pozeral cez plece, ako reagujem na rôzne statusy na Facebooku. „Nie, ale lajkujem všetko, čo sa mi páči, čo si zaslúži podporu,“ vysvetlila som.
Veď to je najmenej, čo môžem urobiť. Nič ma to nestojí. Jeden klik. Jeden maličký pohyb prstom. Ani dobre slovo nič nestojí. A koľko vie urobiť dobrého! Viem to ja, vie to veľmi dobre aj môj známy Tadek.
„Gosia, zoznámim Ťa s výbornou pani riaditeľkou reštaurácie,“ povedal Tadek, keď sme sedeli v istom podniku v jeho meste na obede. Aj sme sa s pani riaditeľkou odfotili. Možno sa viac v živote nestretneme, ale spôsob, akým nás Tadek zoznámil, bol nenapodobiteľný.
Nie, vlastne by mal byť napodobiteľný, lebo jeho spôsob správania sa spraví veľa dobrého. Veď každý je rád, keď ho pochvália, keď si ho všimnú, keď vyzdvihnú jeho schopnosti. Aj keď je to náplň jeho práce. Aj keď to, čo robí, je jeho povinnosť. On vyzdvihol jej prácu, vyzdvihol ju. Málokto to dokáže.
Tadek je biznisman, dosť dôležitý vo svojej profesii a lokalite, kde býva. Môžem tvrdiť, že veľa v živote sa mu podarilo vďaka jeho schopnostiam, ale aj vďaka tomu, že nešetrí dobrým slovom. „To je to najmenej, nič ma to nestojí a pozri sa, čo to urobí s človekom, veď táto pani riaditeľka sa o nás stará, ako keby sme tu nechali kopec peňazí,“ presvedčoval ma. Neviem, koľko peňazí tu nechal, viem však určite, že tu nechal kopec dobrých slov. Dobré slová vedia robiť zázraky. Neviem, ako to tam chodí, ale na prvý pohľad sa o nás v priemernom zariadení starali kráľovsky. Tadek to vie, vždy keď môže, keď je za čo, pochváli.
Úplne niečo iné prežíva Agáta. Práve rozbieha svoj nový projekt. Mala to robiť s kamarátkou, ale tá vycúvala. Nepovedala nič, jednoducho zmizla. Nepodporí ani dobrým slovom, ani tým lajkom na sociálnej sieti. Lidka sa cíti podobne ako Agáta – sklamaná. Lebo odkedy sa jej darí, jej donedávna najbližšia priateľka, s ktorou prežívala dobré, aj zlé, sa jej prestala ozývať. Ticho. Ticho v reálnom svete, ale aj v tom virtuálnom. To bolí. V tom sa virtuálny svet ničím nelíši od toho reálneho. Jeden klik, jeden lajk môže toľko, čo jedno dobré slovo, jedna pochvala.
Prečo niektorí tak šetria, ako keby šlo o kopec peňazí? Možno sa boja, že, keď pochvália iných, sami budú menejcenní? Ide hlavne o dobrosrdečnosť a vieru, že to, čo seješ budeš aj zbierať. A asi aj o to, že rozdávať môže ten, kto má veľa. Len zakomplexovaní sa boja o svoju pozíciu, že pochvalou niekoho iného, sami stratia. Opak je pravdou. Pamätám, ako mi pred rokmi povedal môj manžel, že bude rád, keď sa ľuďom okolo nás bude dariť, lebo sa bude dariť aj nám. A poviem Vám, že to funguje!
Prečítajte si aj Človek človeku vlkom?
