|
Skutočného vodcu spoznáme až v krízových momentoch. A práve pandémia nového koronavírusu uvalila celý svet do krízy, aká tu ešte nebola. Smrtiaci vírus spôsobil, že mnohé krajiny uzamkli hranice, zavreli školy a obchody a stopli spoločenský život. A v tejto realite ako ostrovy vytŕčajú niektoré krajiny, ktoré sa s nákazou pasujú najstatočnejšie. Majú jednu vec spoločnú – na ich čele stoja ženy.
Krajiny ako Island, Nový Zéland, Fínsko, či Taiwan ukázali celému svetu ako sa riešia krízové situácie. Aj napriek mnohým nakazeným novým koronavírusom udávajú pomerne nízky počet obetí. Upozornil na to americký magazín Forbes.
Taiwan s prezidentkou má iba šesť obetí koronavírusu
A líderky na ich čele dali mužským kolegom lekciu, ako sa to robí. Jednou z nich bola aj prezidentka Taiwanu Tsai Ing-wen. Ešte v januári bola jednou z prvých verejne činných osôb, ktoré sa touto problematikou museli zaoberať. Neváhala a okamžite nasadila 124 opatrení, ktorými šírenie COVID-u zastavila. Dodnes Taiwan udáva len šesť obetí nákazy a pred pár dňami už krajina prvý raz nehlásila ani jedného nakazeného.
S nákazou bojuje najmä Európa, ktorá je v súčasnosti popri USA považovaná za ohnisko nákazy. Hoci Nemecko patrí v počte nakazených medzi najviac zasiahnuté krajiny, počet mŕtvych nie je až tak alarmujúci. Z vyše 130-tisícov potvrdených nakazených zomrelo 3300 ľudí.
Kancelárka Angela Merkelová sa totiž na začiatku celej krízy postavila pred novinárov a otvorene priznala, že vírus podľa predpokladov nakazí až 70 percent populácie. „Je to vážne, musíme to tak aj brať,“ povedala. A Nemci namiesto popierania vážnosti situácie a hrania sa na mŕtveho chrobáka začali problém okamžite riešiť a odštartovali masové testovanie. Každý týždeň otestujú až 350-tisíc ľudí. Azda aj vďaka tomu je počet mŕtvych v tejto veľkej krajine tak nízky. Napokon samotná kancelárka išla príkladom, keď bola v karanténe a úradovala z domu.
Premiérka Jacinda Ardernová predstavuje opatrenia na boj s koronavírusom. Foto - TASR/AP
Jacinda Ardernová zavrela Nový Zéland, je tam 9 obetí
Rovnako tvrdý postoj zaujala aj premiérka Nového Zélandu. Jacinda Ardernová v čase, keď malo koronavírus len šesť Novozélandčanov, zaviedla prísne opatrenia. Nariadila, aby každý, kto príde na ostrovný štát, odišiel do povinnej 14-dňovej karantény. Aj keď je ekonomika krajiny závislá najmä od turistického ruchu, zatvorila hranice a do krajiny nevpustila žiadneho cudzinca. Azda aj vďaka jej ráznym rozhodnutiam zomrelo zatiaľ len deväť ľudí.
🛒 [Doprava zadarmo na chovateľské potreby - Hej.sk]
Celkom iný, ale tiež účinný postoj zvolila premiérka iného ostrovného štátu. Ministerská predsedníčka Islandu Katrín Jakobsdóttir sa rozhodla ísť cestou testovania. Island testuje plošne všetkých obyvateľov a stal sa akousi prípadovou štúdiou celej Európy. Doteraz už otestovali desať percent populácie, čo je päťkrát viac ako v prípade Južnej Kórei. A odbery neberú len tým, ktorí majú jasné príznaky ochorenia. Aj vďaka tomu zachytili mnohých naoko zdravých „nosičov“. Severská krajina tak dokonca nezatvorila školy a ani neuzavrela hranice.
Avšak, ohrozeniu sa nevyhla ani sama premiérka. Po tom, ako na škole jej syna potvrdili prípad koronavírusu, odišla na nejaký čas do dobrovoľnej karantény.
Sanna Marinová a influenceri
Fínska premiérka Sanna Marinová, najmladšia svetová líderka, do boja s vírusom povolala celkom iných bojovníkov. Keďže si je vedomá, že dnešná mladá generácia veľmi nesleduje dennú tlač či televízne správy, ale skôr sociálne média, oslovila influencerov, ktorí rozširujú informácie o smrteľnej nákaze medzi mladými.
Fínska premiérka Sanna Marinová a jej video stretnutie s fínskym prezidentom Saulim Niinistom. Foto - TASR/AP
Nórska premiérka Erna Solbergová zvolala tlačovú konferenciu, no prihovorila sa na nej deťom. Vysvetlila im, že je v poriadku obávať sa koronavírusu.
Podľa politologičky Oľgy Gyárfášovej zapadá komunikácia slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej presne do štýlu, akým dnes pristupujú ku kríze svetové političky premiérky. "Viac empatie, inklúzie, a snáď aj pokory, menej „pretláčania sa“, súperenia a bojového slovníka. A zdá sa, že to, čo sa nazýva ženský štýl komunikácie, funguje na „boj“ s pandémiou lepšie. Mohli by to skúsiť aj muži-politici,” hovorí pre Ženy v meste.
Veľké rozdiely Matovič a Čaputová
V komunikácii prezidentky a premiéra Igora Matoviča vidí veľké rozdiely. "Prezidentka komunikuje inkluzívne, zaujíma sa o všetkých (príklad -video rozhovor s učiteľkou); hľadá prieniky (príklad - iniciovanie stretnutia epidemiológov a ekonómov v záujme spoločného hľadania ako hľadať cestu späť do normálu); nikoho nenapomína - jej príhovor pred Veľkonočnými sviatkami bol plný empatie, nie dohovárania,” hodnotí politologička Oľga Gyárfášová.
🛒 [Zľavy až 70 %! Stovky výrobkov v jarnom výpredaji! - Hej.sk]
Oceňuje, že prezidentka prizná, že cítiť strach a úzkosť nie je dôvod na frustráciu, či pocity slabosti, ale legitímna súčasť prežívania korona krízy a dôvod na vyhľadanie pomoci. “Na komunikácii Igora Matoviča mi najviac prekáža, že potrebuje za každú cenu označiť nejakého vinníka, niekoho, kto mu „jeho boj kazí“, a podľa situácie sú to príšelci, pendeleri, nedisciplinovaní Rómovia, nezodpovedná ošetrovateľka či neposlušní Bratislavčania. Takouto komunikáciou marí hlavné motto vyrovnávania sa s nečakanou krízou – sme v tom všetci spolu,” dodáva.
Ako píše americký Forbes, je úplne jasné, že političky v tejto ťažkej dobe použili svoje ženské zbrane – empatiu a sklony k starostlivosti a preto sa zdá, akoby boli z iného vesmíru.
Štýl Trumpa a Johnsona
Na porovnanie, najmocnejší muž planéty, americký prezident Donald Trump, v ktorého krajine denne umierajú tisícky ľudí, zo začiatku informácie o nebezpečenstve nákazy označoval za hoax. A aj napriek vážnosti situácie už teraz uvažuje o zmiernení opatrení.
Rovnako ministerský predseda Veľkej Británie Boris Johnson, ktorý zo začiatku chcel dosiahnuť, aby si obyvatelia Britských ostrovov vybudovali kolektívnu imunitu. A nedbal na upozornenia odborníkov a smelo si podával ruky s postihnutými koronavírusom. Až na to sám doplatil, nakazil sa a na niekoľko dní skončil v nemocnici na JIS, kde lekári bojovali o jeho život.
To, že ženy-líderky a ich štýl vedenia je pre spoločnosť oveľa viac prospešný, si všimla aj americká televízia CNN. Avšak, podľa čísel, ktoré udáva OSN, je počet žien vo vedúcich pozíciách disproporčný. Zo 152 volených hláv štátov je len desať žien. Celkovo 75 percent volených poslancov je mužov a na vysokých manažérských pozíciách sedí 73 percent mužov.
Celkovo je na ženy vo vedúcich postoch vyvíjaný veľký tlak, aby sa správali viac ako muži, ak chcú uspieť. No koronakríza odhalila, že naopak muži by sa mali viac učiť od svojich kolegýň. Ich tzv. mäkké riadenie, kde prevažuje empatia, komunikácia či schopnosť počúvať – to sú práve výsady žien. A tie, zdá sa, vedia lepšie zatočiť s nákazou.
S týmto názorom súhlasí aj terapeut Miroslav Haranta. „Ženy zapájajú do rozhodovania logiku, skúseností a emócie iným spôsobom ako muži. Viac využívajú intuíciu, čo je v mnohých prípadoch lepšie ako najlepšie spracované analýzy a predpoklady,“ povedal pre Ženy v meste. Podľa neho toto pocitové a intuitívne riadenie môže mať vplyv na zvládanie pandémie. „Pokiaľ sa žena dokáže riadiť vnútorným vedením a nie strachom, odložiť svoje ego a nesnaží sa dokazovať niekomu niečo, tak výsledok môže byť výrazne odlišný v prospech krajiny a ľudí. Dokážu to aj muži, len je ich menej,“ dodal Haranta.
