Vchádzame do útulného dvojizbového bytu v Bratislave plného kníh. Je podvečer a malý Šimon ešte spí, keďže zvykne ponocovať. To len preto, aby si svojho vyťaženého otca, ktorý sa v divadelnej sezóne vracia neskoro v noci, mohol ako tak užiť. Adrika, ako ju familiárne volajú blízki, si sadá za jedálenský stôl a Juraj pripravuje pre nás pohostenie. Kuchyňa je spojená s obývačkou, takže v rozhovore nám nič nebráni. Bytom sa začína šíriť vôňa grilovaného syra.
„Jáj tieto cesnaky, ktoré sme si kúpili na Dobrom trhu sú perfektné. Z toho vám nebude smrdieť z úst,“ smeje sa Juraj, keď položí na stôl tanier s teplým kozím syrom a šalátom. „Snažíme sa stravovať zdravo. Začalo to mojou bezlepkovou diétou. Museli sme tomu prispôsobiť našu kuchynu a objavili tak nové chute," doplní ho Adriana Kemková. Mäso jedia, ale snažia sa kupovať iba kvalitné.
Keby niekto videl, ako sa Juraj pohybuje v kuchyni, asi by si myslel, že je pod papučou. „Ja sa tak len tvárim, keď niekto príde,“ smeje sa Juraj. Adrika sa pridá aj s vysvetlením, že pol hodiny predtým ako sme prišli, vysvetľovala Jurajovi, kde čo v kuchyni je, aby to vyzeralo dobre.
Rodina nadovšetko, aj nad egá
Je to zohratá dvojica. „Ja to robím rád. Rodinu si naozaj môžem ako tak užiť až počas letných prázdnin. Ale aj to iba občas. Aj zajtra vstávam o pol šiestej ráno. Musím zarábať. Z divadelného platu sotva zaplatíme šeky. Takže prázdninujem hlavne s rodinou a čo hovoria iní, či som pod papučou, to mi je jedno. Som šťastný, lebo svoju rodinu milujem,“ dodáva so zvýšeným hlasom, aby bolo každému jasné, že to myslí vážne.
„Toho šťastia okolo nás v rodinách je tak málo. To, že to u nás funguje, si veľmi vážime. Často si spoločne povieme, že si na to musíme dať pozor a pri našich silných egách si to aj udržať. Juraj mi vždy dáva pocítiť, aká som v jeho živote dôležitá a preto nemám pocit, že som iba manželka Juraja Kemku. Týmto statusom som skôr poctená,“ hovorí Adriana, ktorá takmer 8 rokov pracovala v špičkovej americkej IT firme na manažérskej pozícii. Precestovala pol sveta, žila rýchlo a získala skúsenosti. „Zmena, ktorá prišla so Šimonom ma však veľmi baví. Rodine vytváram zázemie a inak to nebude, ani keď nás bude ešte viac,“ dodáva spokojne. Zároveň cítiť smútok, že s Jurajom nemôžu spolu tráviť viac času.
(2)(3).jpg)
Hovoríme spolu
Navzájom sa dopĺňajú. „Jasné, máme aj chyby, ale komunikujeme o nich. To je dnes veľká vzácnosť,“ prízvukuje Adrika. „Ja ani neviem, čo toto je, komu mám byť vďačný, že sa toto vôbec stalo, a že som Adrianu spoznal. Okamžite som cítil, že to je tá žena, ktorú si musím zobrať,“ hovorí Juraj a rýchlo dodáva, že „brať sa nemuseli.“
Adriana si do manželstva zobrala vzor od rodičov. „Mama pripravovala otcovi oslavu. Celý deň vypekala. Koláč položila na balkón, otec vyšiel von a v tme ho skopol. Po rokoch šťastného manželstva otec povedal, že ja somár, čo som sa nepozeral pod nohy a mama, že čo som to tam dala! Každý mohol tomu druhému vynadať, ale oni hľadali chybu v sebe, “ vysvetľuje Adriana, čo na tom oceňuje.
Článok pokračuje pod upútavkou.
Kliknite a prečítajte si aj: Adela Banášová: Všetci naháňame mamuta, chce to viac ženských pravidiel
Juraj jej skočí do reči: „To je výborné, že neobviňuješ toho druhého. A takto sa snažíme spolu žiť. Pre nás, mužov je dôležité to, že ťa človekom robí žena. Ak máš mať nejaký zmysel a cestu, tak žena je vedľa teba strašne dôležitá. To je 75 percent úspechu muža. Som o tom presvedčený aj vďaka Adrike. Teraz, tu s vami, som si to uvedomil. Nebyť jej, tak to čo sa okolo mňa deje určite nie je. Vďačím jej za to. Bez nej by som bol úplne v prdeli. Toľko moja intímna úprimnosť. A to vám teraz skutočne hovorím veľmi intímne veci zo súkromia,“ zveril sa Juraj a zahľadel sa cez stôl Adriane do očí. Z manželov cítiť obrovskú harmóniu.
Juraj Kemka sa nechce doma správať tak, ako to často vidí inde. „Či si niekto myslí, že nedodržiavam modelovú situáciu, že chlap je v krčme a žena s deckom doma pri sporáku, ja to mám úplne v paži. Vo väčšine prípadov to na Slovensku tak naozaj je. Modelová situácia, že treba si robiť srandu zo svokry, ženy a tichej domácnosti. Pre mňa je to také hnusné klišé,“ dodáva.
Priateľov si vyberajú
Snažia sa mať okolo seba ľudí, kde muž si ženu vo vzťahu váži a žena si váži muža. Smutných manželstiev však poznajú viac. Časom si s nimi nemajú ani čo povedať. Jednoducho, nemajú sa na čo sťažovať a tak spoločné témy viaznu.
„Nevymenil by som to, čo doma mám za žiadny krígeľ piva, ani sedmičku vína v krčme. Tí, ktorí prežívajú doma to čo ja, ma chápu. Ktorí to doma nemajú, nechápu. Asi som pre nich pod papučou, ale ja si žijem svoj život a na nich mi nezáleží. Je mi to úplne ukradnuté,“ hovorí a manželka ho s úsmevom chváli.
Kto má väčšie ego?
Sekundy ticha preruší otázka. Tak, kto z vás má väčšie ego? Adriana sa usmeje a Juraj pokračuje. „Vlastne sa to celé točí len okolo mňa. V mojom zamestnaní si teda to svoje ego mastím solídne. Viac sa už ani nedá, ako byť na javisku a predvádzať sa. No obaja sme sa stretli v egocentrických zamestnaniach. Jeden z nás musel z toho piedestálu zísť. Inak by to nefungovalo.“ Adriana počúva, zahľadí sa do veľkej obloženej misy a po chvíľke dodá:
„Aby vôbec rodina fungovala, niekto musí robiť ten backup. Navyše, konečne sa môžem venovať vlastným projektom. V neziskovom sektore som aktívna 20 rokov a konečne som si našla čas aj na občianske aktivity. Priznám sa, že mňa baví byť jeho manželkou. Konečne robím to, čomu som sa chcela vždy venovať. Charite a komunitným veciam.“
Komičky na Slovensku
Z vedľajšej izby sa ozve malý Šimon. Adriana ho prináša k nám. Je mrzutý. Ale to vraj vždy, keď sa zobudí. O chvíľu už behá po byte ako šarkan.
„Čo si myslíš o ženách komičkách na Slovensku?“ pýtam sa medzitým Juraja, ktorý nám varí kávu. U nich doma pijú len tú najmenšiu aká sa dá. Zamyslene prináša malú bodkovanú šálku s kávou, za ktorú by ho Taliani určite pochválili.
„Nooo, nie je ich veľa. Ale máme. Ale je to citlivá téma, aby som sa nikoho nedotkol. Je ich strašne málo, ale máme. Vždy mám pred očami ako komičku moju profesorku Emíliu Vašáryovú, ktorá má úžasnú komiku už v očiach. Nemusí na nič tlačiť. Zmysel pre humor má v hlave a šialený. No dobre... Myslím si, že taká Zuza Šebová má v sebe humor, ktorý nemá hocikto.“
Sťahujú sa za hranice
S Kemkovcami takto sedím za ich rodinným stolom prvý raz. Zrazu som nadobudla pocit, že to ego je silnejšie možno u Adriany. Juraj chcel vedieť dôvod. Adriana iba sklonila hlavu s malým úsmevom na perách. Populárny herec si nalial pohár vína a so záujmom začal zisťovať, ako som k tomuto pocitu prišla. „Asi na základe pokory a skromnosti, ktorú tu pri stole doma s vrodenou automatickosťou predvádzaš,“ vysvetľujem.
Juraj sa úprimne zasmeje s tým, že on nemôže za to, ako ho rodičia vychovali.
„Tak to by si bola prekvapená, aké mám ja ego,“ nahlas sa smejú manželia. Ich smiech sa ozýva celou bytovkou. Cítiť z nich zohratú partiu. Spoločné chvíle si naozaj užívajú. Na nič sa nehrajú, nič neskrývajú. Dokonca ani menovku na zvončeku bytu, kde však už dlho bývať nebudú. Sťahujú sa za hranice, do Rakúska.
„Adrika, teraz hovor ty,“ vyzýva Juraj manželku s hlasom, v ktorom cítiť, že to, že sa manželia rozhodli presťahovať za hranice, im už niekto dal poriadne „vyžrať.“
„Konečne dostanem šancu vysvetliť prečo. Po prvé. Chceme ísť bývať niekde, kde budeme mať väčší priestor, hlavne Šimon. Kde nie sú zápchy, a na ktorý by sme mali financie. Stretli sme sa predtým s jedným starostom pri Bratislave, ktorý nám ponúkol niečo, že tak pod rukou, že sa nejako dohodneme. Tak toto teda nie, že Juraj. Toto je nám úplne proti srsti,“ zhodujú sa manželia.
Ubíja ich krajina
Medzitým začal 2-ročný Šimon lietať okolo stola v jedálni a obývačkou tak, akoby chcel názorne ukázať, ako sa v byte tesnia.
„Ak sa máme pod rukou s niekým dohadovať, akože po známosti, tak toto sme úplne odmietli a začali sme sa pozerať úplne iným smerom. Tam, kde platia pravidlá. V Rakúsku sa nám páči, že je tam pekne, čisto, útulne a hlavne, že tam pravidlá fungujú. Lebo to nám na Slovensku najviac prekáža, že tu si robí každý, čo chce. Na nikoho nič neplatí a vládne tu vlastne taký western. No a Šimon sa môže učiť cudzí jazyk od malička, lebo bez neho dnes už nič nedokážeš,“ zhrňuje dôvody Adrika.
Manželia vysvetľujú, že ich rozhodnutie presťahovať sa do Rakúska nemá nič spoločné s malomeštiactvom. „Viete, táto naša krajina nás neustále niečím ubíja, a vlastne nás sama posiela preč,“ smutne dodáva mama, ktorá medzitým zabrzdila rozlietaného Šimona. Zrazu bolo v byte cítiť, že súdržných manželov veselá nálada prešla.
„ V roku 2012 som si myslel, že v roku 2016 sa politická situácia na Slovensku zmení. Teraz prichádzam na to, že ten najdôležitejší dôvod, prečo sa sťahujeme je to, že keď sa niečo stane, budeme na tej lepšej strane hraníc. Možno v našej záhrade zriadime azylové stanovisko pre ľudí, ktorí chcú z tohto štátu odísť, lebo spojenie politickej strany Smer so SNS je pre mňa nemysliteľné. To je teraz pre mňa najdôležitejší dôvod, prečo sa sťahujeme. To, čo tu v roku 2015 vzniklo. Mne bol smer Rakúsko vždy veľmi sympatický, rád som sa tam chodil bicyklovať. Neviem, či mi dáva nádej, ale pozitívne emócie určite.“
Stavia Adriana
Výstavba domu je čisto na Adrike. Juraj musí zarábať nielen na hypotéku. „Juraj nemá čas. Je to ťažké, asi to pozná veľa žien. Keď som chcela poradiť so schodiskom, tak mi len povedal, jej rozhodni sa sama, ty určite postavíš najkrajšie schodisko na svete,“ smeje sa.
„Na čo mám do toho vŕtať, keď viem, že Adrika to postaví super. Ja musím na to zarobiť, veď z platu v divadle sotva zaplatím šeky. Áno, mnohí vidia iba to, že akože bohatý herec. Mám to šťastie, že chvalabohu môžem ešte robiť veci mimo divadla. Veď dá sa vyžiť z platu učiteľa, či zamestnanca v knižnici? Ja vyžijem len vďaka tomu, že musím robiť milión iných vecí, aby som žil ako slušný človek, aby som si mohol kúpiť chleba, dobrý syr, dobré víno a aby sme si neodopierali dovolenky. Veď som slušný človek, tak snáď môžem ísť aj na slušnú dovolenku.“
Ak by bol dôstojne v divadle zaplatený, určite by za „fuškami" mimo divadla neutekal od rodiny. Veď rozdiel v platoch národných divadiel vo Viedni a v Bratislave je v tisícoch, v tisícoch eur. „Rakúski kolegovia už potom nemusia behať po dabingoch, reklamách, inscenáciách a podobne. Ja musím utekať od rodiny, aby som mohol normálne žiť.“
Hnevajú sa na politikov
Manželia Kemkovci nemajú problém priznať, že sú na politikov nahnevaní. Hlavne na tých, čo podľa nich oblbujú národ a pokračujú v systéme korupcie. Juraj sa tvári viac ako vážne. Cítiť, že o chvíľu vybuchne. Zatiaľ však pokorne necháva priestor Adriane.
„Hnevajú nás ľudia, ktorí pokračujú v tom, čo tu 40 rokov bolo. Veď vo verejnom živote nie je morálka a základné pravidlá. Akoby v parlamente nerobili nič pre národ. Určite je to aj chyba ľudí, ktorí ich volia. Sú v politike dezorientovaní, preto sú tam stále tí istí politici.“
Zrazu zvýši hlas pán domu. „Veď to je to, čo mňa najviac hnevá. Veľa ľudí povie, že ten Fico je vlastne najlepší politik, aký tu je. Ale to je opačne! Lebo najlepší politik predsa nebude národu dávať iba to, čo ľudia chcú! V očiach ľudí to môže byť ľúbivé, ale prd makový. Veď on je veľký populista. Robí iba to, čo národ chce! Jaj, zle som to povedal,“ do rečí mu skočí Adriana.
„ Nie Juraj, dobre si to povedal, veď to je príklad Grécka, ktoré je dnes pred krachom Lebo politici robili iba to, čo národ chcel, aby boli pred nimi za dobrých.“
Juraj sa opäť chytil. „Však na vlaky zadarmo musí niekto zarobiť. No a kto ich zaplatí? My všetci ich zaplatíme. Premiér robí iba veci, ktoré voličom vyhovujú a oni ho preto volia. Raz nás to ale dobehne a škaredo. A práve preto mám najviac v zuboch tohto človeka, ktorý sa tvári, že je dobrý sociálny demokrat. Ale nie je!!! Nie je to dobrý politik, ktorý robí len ľuďom po vôli,“ tlmí hlas Juraj a Adriana ho dopĺňa. „Fico musí myslieť aj na to, čo bude po ňom."
Komunizmus stále funguje
Manželov pri pohľade na Šimona hnevá, že komunizmus, ktorý sme tu mali X rokov zlumpoval charaktery ľudí tak, že to stále má dopad na novú generáciu.
„Dostali sme slobodu, otvorili hranice , ale všetci to majú v paži. Jeden kachličkuje kúpeľňu a keby sa ho spýtali o 25 rokov, tak zasa by tu kúpeľňu kachličkoval. Všetci to majú úplne v paži aj s premiérom na čele. Najaktívnejší zväzáci na strednej škole sú dnes tam kde sú. Naša krajina sa s minulosťou vôbec nevyrovnala,“ sťažuje sa Juraj a Adriana ho podporí.
Rozhovoria sa o tom, že ani v Čechách sa s komunistickou minulosťou celkom nevyrovnali. Napriek tomu sú ďaleko pred nami. Hovoria o tom, točia filmy, mladšej generácii odovzdávajú odkaz, že toto bolo zlé.
„U nás sa to nikdy nedialo. Napríklad na diskusii na Pohode, Juraj hovoril mladým, aby upozornili rodičov, prečo majú voliť rozumne a nie podľa sľubov, aby im prinášali informácie o kauzách a korupcii, ak nemajú odkiaľ získať informácie. Aby im hovorili, že to ako žijeme je dôsledok minulého režimu. Mladá dievčina zareagovala, že rodičov si treba vážiť a vlastne tu hovoríme, že tomu nerozumejú a máme pochopiť, že rodičia k tej dobe majú nostalgiu. Ja sa pýtam, ako môže mať niekto nostalgiu k dobe, v ktorej mal niekto všetko a iný za to sedel vo vezení. A toto je pre mňa úplne základná myšlienka. Bojím sa toho, že tu je niekto mladý, kto s rodičmi zdieľa nostalgiu po socializme. Nikdy nebudem súhlasiť s tým ak niekto povie, že bolo lepšie, lebo rožok stál korunu a všetci mali prácu.“ hnevá sa Adriana.
„Aj ja som mala pekné zážitky prvých 10 rokov života ako dieťa, ale dnes viem, že ľudia sedeli vo vezení, alebo ich strieľali na hranici a x iných vecí. My vôbec nemáme vyjasnenú historickú pamäť," upozorňuje. "Ľuďom, ktorým sa darilo za komunizmu, sa darí aj dnes. Dokonca aj vo vládach. To je šialené. ŠTB sme vôbec neodsúdili a o tom, či niekto bol alebo nebol Štbák rozhodujú kamaráti bývalých Štbákov,“ neveriacky točí hlavou humorista, tentoraz bez humoru.
Harmonickí manželia zatiaľ vôbec netušia, koho budú voliť. Čakajú vraj na ľudí, ktorí prídu do politiky z občianskeho prostredia. Najlepšie vraj aktivisti , ktorí urobili niečo zmysluplné aspoň lokálne, alebo úspešní podnikatelia. Adriana uvádza príklad Andreja Kisku.
„Ľudí okolo ESETu, ktorí bojujú proti korupcii, ja by som ich veľmi rada videla v politike,“ upresňuje bývalá IT-čkárka.
Ponuka do politiky pre Adrianu
Adriana už ponuky na kandidátku do politických strán dostala. Juraj z nich radosť nemal, vraj by sa o ňu veľmi bál. „Že sa jej normálne niečo fyzicky stane. Mám pocit, že ľudia okolo tejto garnitúry nemajú problém zbiť človeka. Toho by som sa bál najviac, aj keď viem, že to, ako ona slobodne rozmýšľa, by bolo v politike prínosom. Ale keby nosila tie problémy domov...“ zapochybuje Juraj, ale dodá, že jeho žena je veľkým čistým človek a bola by určite na správnom mieste.
Otvorenia chránenej dielne Zrnko - kaviarne s vlastnou pekárenskou výrobou v Bratislave v máji 2013.
Adriana z kuchyne, kde na krátky čas vymenila Juraja, aby odrezala z bezlepkovej torty, ktorú cez deň upiekla upresňuje, že ona politické ambície nemá a viac ju bavia lokálne aktivity. Juraj sa ich zúčastňuje vždy, keď nepracuje. Od petícií, charitatívnych projektov napríklad s Nadáciou Pontis, či dakujeme.sk až po projekt Šafko, či podporu nadácie Šťastné srdcia. Je toho toľko, že niekoho automaticky napadne čisto slovenské- niečo za tým je. Musia na tom poriadne zarobiť.
Adriana vydá len sklamane zahmkanie a je vidieť, že slovenskú závisť, podozrievanie a ohováranie pozná.
„My to naozaj robíme z čistého presvedčenia. A som rád, že to vôbec môžeme robiť. Keby som ostal v Martine robiť elektrikára, tak by som na seba nenamotal ľudí, ktorých dokážem inšpirovať. Takže je to vlastne pre mňa povinnosť, keď teda ten slovenský národ má ma rád (smiech), tak si môžem dovoliť povedať tomu slovenskému národu, že hej ty, Jožko daj peňáze, daj sem na týchto, čo nechodia a musia mať vozík! A Adrika sa toho zhostila excelentne, veď povedz Adrika,“ vyzve ju Juraj hrdo.
„Je to povinnosť známych ľudí, že majú za sebou úžasnú silu a je to veľmi jednoduché, že môžu upozorniť na niečo, čo treba. Neviem to zhodnotiť vo veľkom, či sa nám to darí, ale v malom snáď áno. Na Slovensku nie je zvykom, že to robí aj partner známej osobnosti a že nestojí iba doma pri sporáku. My vždy chodíme všade spolu ak sa dá, “ hovorí Adriana.
.jpg)
Deň detí Nadácie Šťastné srdcia. Foto - nadácia
Rodičia medzičasom pridali na hlasitosti, pretože Šimon sa práve pri stole rozhodol na seba upozorniť a poriadne nahlas. Príde im vraj čudné, že všetci ľudia so známou tvárou, ktorí by charitu robiť mohli, ju nerobia. „To je možno dôvodom, že my sme potom možno pre niekoho podozriví,“ upresňuje herec.
„Nám to veľmi veľa dáva, od ľudí na vozíku, cez rómske deti, utečencov , cez bezdomovcov, politických väzňov a deti na kardiochirurgii. Všetci dávajú nášmu životu úplne iný rozmer,“ za oboch hovorí Adriana s tým, že často po charite prehodnotia, čo je v ich živote naozaj dôležité.
Keď odchádzame, je tesne pred polnocou. Bolo by ešte o čom hovoriť, ale Juraj o pol šiestej ráno vstáva do práce. Šimon sa ešte hrá na zemi v obývačke. Potrebuje dokončiť stavbu, ktorú počas rozhovoru s jeho rodičmi začal stavať s ockom.
„Neviem, či sme o tých politikoch nepovedali málo, ešte som nič nepovedal napríklad o Harabinovi a Putinovi, ktorí mi mimoriadne ležia v žalúdku,“ lúči sa pri dverách s humorom Juraj Kemka a tak ako celý večer, aj teraz ho Adriana doplní. „Naša krajina má určite nádej. Lebo na Pohode sme stretli veľa múdrych ľudí a mnohí rozmýšľajú rovnako ako my, takže máme nádej, že sa to tu zlomí, možno o 50 rokov, ale zlomí,“ nedá si vlastnú nádej vziať Adriana.
Prčítajte si aj Príbeh Kemkovcov
Ďakujeme, že ste článok dočítali až do konca. V tejto chvíli už pripravujeme ďalší.
.jpg)
